ADHD – Príznak dnešnej doby.
Pri laických, ale aj odborných debatách o tejto diagnóze sa často kladie otázka, kto alebo čo je zodpovedné za tak veľký nárast tejto diagnózy v poslednej dobe. Sú to rodičia a ich nesprávna výchova, učitelia a ich nedostatok pochopenia, zlý vzdelávací systém, nezdravá strava, priveľa elektroniky, alebo jednoducho nešťastná genetika a iné fungovanie mozgu týchto detí? Z takto položenej otázky sa často stane konflikt, v ktorom jedna strana obviňuje druhú a napätie narastá. Žiadne takéto zjednodušené nájdenie jedného vinníka nás dopredu určite neposunie, skôr naopak.
V tomto článku chcem ponúknuť úplne iný pohľad, v ktorom budeme “všetci na jednej lodi” a ktorí nás povedie k tak nevyhnutnej spolupráci. Pretože ako v jednotlivých prípadoch detí s ADHD tak aj pri hľadaní spoločenských riešení tohto problému je základom spolupráca všetkých zúčastnených. Akonáhle prestaneme byť súpermi obviňujúcimi sa navzájom zo zlyhania a začneme byť partnermi, ktorí spolu hľadajú možnosti zlepšenia, máme napoly vyhraté.
Pri práci s deťmi s ADHD som si uvedomil jednu vec. Mnohé ich prejavy a problémy sa veľmi podozrivo podobajú na prejavy a problémy celej našej spoločnosti.
Typické prejavy dieťaťa s hyperaktivitou a poruchami pozornosti sú tieto: vnútorný aj motorický nepokoj, rýchla unaviteľnosť a tekavosť pozornosti, impulzivita, nízka frustračná tolerancia, emočná labilita, slabá inhibičná kontrola, celkovo nízke sebaovládanie a sebadisciplína. V kolektíve to býva často neschopnosť prispôsobiť sa a nájsť si zdravé miesto v skupine, celkový nedostatok sociálnych zručností, časté šaškovanie, túžba byť neustále stredobodom pozornosti, alebo zasa vyčlenenie sa, problém nájsť a hlavne udržať si kamarátov. Vo vzťahu k dospelým býva častý vzdor, nedôvera, konflikty, nerešpektovanie autority či pravidiel
Základné prejavy ADHD:
- deti s ADHD pôsobia na svoje okolie rušivo, vytvárajú okolo seba chaos, ktorý majú aj takpovediac v sebe
- veľa ich prejavov sa dá zahrnúť pod pojem nezrelosť a povrchnosť
- ich prežívanie aj správanie je často extrémne, chýba zdravá miera
- najvypuklejšie sa ich problémy prejavujú vo vzťahoch a v ne-fungovaní v skupine
- impulzívne, emočné reakcie prevažujú nad pokojnými, vedome uváženými reakciami
- častý je vzdor a rebelovanie voči dospelým, autoritám, akýmkoľvek prejavom disciplíny
- deti majú nízke sebavedomie, identifikovanie sa ako problémové dieťa ( toto je sekundárny príznak plynúci z častej kritiky a napomínania dospelých aj rovesníkov)
Zaujímavý je v tejto súvislosti neurologický obraz ADHD (J. Edrich, 2015). Trochu zjednodušene môžeme konštatovať podobné prvky vo fungovaní mozgu a centrálneho nervového systému ako pri popise správania a prežívania detí:
- vo vnímaní aj myslení dieťaťa vzniká často chaos, spôsobený preťažením podnetmi, ktoré mozog nedokáže zdravo spracovávať
- celkovo môžeme hovoriť o nezrelosti mozgu a nervovej sústavy
- na niektoré podnety nervový systém reaguje menej, ako by mal a na niektoré prehnane, chýba zdravá miera
- detský mozog má problém s vnímaním proťajšku, vonkajšieho objektu, nevie si k nemu vytvoriť primeraný vzťah
- vegetatívny nervový systém (zodpovedný za impulzívne reakcie a emócie) dominuje nad centrálnym (zodpovedným za uvážené myslenie, vnímanie a konanie)
A teraz sa pokúsim o kritickú reflexiu našej doby, posúďte sami, či je trefná:
- v rôznych oblastiach nášho života prevláda chaos, neistota a napätie
- chceme dosiahnuť úspech rýchlo a s malou námahou, bez dlhšieho zaoberania sa čímkoľvek
- povrchnosť pozornosti, záujmov aj vzťahov dominuje nad hlbokým záujmom o činnosti aj ľudí
- často striedame objekty nášho záujmu, či už hovoríme o aktivitách alebo ľuďoch, niečo nové a neznáme nás láka oveľa viac než niečo dobre známe
- úspešný človek je ten, čo dokáže robiť veľa vecí naraz a je stále v časovom zhone
- materiálne hodnoty a individuálne presadenie sa sú dôležitejšie než vzťahy, ktoré sa často rozpadajú alebo vyprázdňujú
- veľa ľudí si nevie nájsť svoje miesto v spoločnosti, cítia sa vyčlenení
- mnohým ľuďom zasa príliš nezáleží na svojom okolí
- technika dominuje nad prírodou a technické smery nad sociálnymi
- všetko musí byť zábavné a cool
- máme obrovské možnosti voľby v nepodstatných veciach a slabú vôľu na to, aby sme dokázali uskutočniť to, čo je podstatné
- sebaovládanie a miernosť nie sú cenené hodnoty, naopak intenzita emócií a zážitkov a čím silnejšia túžba po vonkajších lákadlách
- v mnohých oblastiach spoločenského života vidíme veľkú polarizáciu až extrémizmus, chýba dialóg a zdravý stred
- ponúkaným vzorom nie je starší zrelý človek, ale mladý, úspešný a dravý, alebo niekedy dokonca dieťa hrajúce sa so životom bez zodpovednosti a vážnosti
- oveľa viac a lepšie sa staráme o svoje deti než o našich starých ľudí
- poznanie získané dlhodobým skúmaním jednej vecí sa nahrádza bleskurýchlym získaním tisícov informácií z internetu
- ľudia sú dlhodobo z tohto fungovania preťažení a podráždení, strácajú pokoj a množí sa napätie
Podobnosť dobových trendov a prejavov detí s ADHD bije do očí. Ak je teda niekto alebo niečo naozaj zodpovedné za výrazné stúpanie počtu deti s týmto trápením, je to “duch našej doby” a všetci tí, ktorí tieto trendy podporujú.
Takýto spoločenský pohľad na diagnózu ADHD nie je len myšlienkovou hrou. Vyplýva z neho veľmi závažný fakt, že keď chceme tomuto javu predchádzať, budeme musieť zmeniť naše spoločenské nastavenie. Prevenciou a liečbou ADHD na spoločenskej úrovni je teda reforma našej spoločnosti, jej hodnôt a atmosféry. A keďže spoločnosť tvoríme všetci, znamená to, že každý z nás sa môže stať “terapeutom a preventistom” ADHD vo svojom okolí. Stačí k tomu, aby začal vyvažovať vyššie uvedené prejavy doby a zasadil sa svojím životom za opačné hodnoty.
Za najdôležitejšie terapeutické postoje pokladám:
- dialóg, spoluprácu a spájanie namiesto rozdeľovania
- pokojné a uvážlivé konanie vychádzajúce zo sebaovládania
- podporu medziľudských vzťahov a sociálnych zručností
- stálosť a hĺbku pozornosti, záujmov aj vzťahov
- rozvoj dobe primeranej spirituality človeka, ktorá bude odporovať dnešnému materializmu a egoizmu
Tento článok je výňatkom z dlhšieho článku o tejto problematike, ktorý vyšiel v zborníku z konferencie Expresívne terapie vo vedách o človeku 2017, organizovanom katedrou liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Prikladáme tu aj celé znenie tohto článku. Je v ňom rozvinutý aj obraz rodiny s ADHD dieťaťom a možnosti terapeutickej práce s rodinou.
Celý článok si môžete prečítať tu: ADHD – príznak doby – článok do zborníka Expr. Ter.
Tento článok je skrátenou verziou textu Mgr. Mateja Štepitu, psychológa venujúceho sa problematike ADHD.
viac na http://www.matejstepita.sk