12. 03. 2013 Nezaradené

Čo by malo vedieť trojročné dieťa?

Náš syn má 3 roky. A ja som veľmi citlivá až kritická voči článkom a diskusným príspevkom typu „čo by malo vedieť moje trojročné dieťa“. Pre deti každého veku existujú tabuľky zrelosti, zoznamy – odborné alebo laické, to je jedno. Veľmi radi ich uverejňujú mamičkovské časopisy a stretnete sa s nimi rovnako na rôznych fórach. „Môj syn pozná všetky čísla, aj väčšinu písmeniek vie rozoznať. Moja malá už hovorí „r“ a pamätá si všetky pesničky z CD Spievankovo…vie zapnúť počítač a hrá už niektoré počítačové hry sám.“ Keď počujem alebo čítam podobné vyhlásenia, je mi smutno. Veľmi málo sa hovorí o tom, že deti sú natoľko rôznorodé a vyvíjajú sa vlastným tempom a preto sa netreba trápiť, ak práve to vaše, v tom istom veku, z uvedeného nevie skoro nič. Keď v porovnaní vo vedomostiach dosiahne „nízke skóre“.

Rozmýšľala som nad tým, prečo ma nevie nechať chladným zoznam schopností a vedomostí, ktoré sú pre určitý vek „normálne“. Áno, rozumiem tomu, že je prirodzené porovnávať naše deti s druhými a overovať si, či naozaj robíme to najlepšie, čo pre nich môžeme. Ale mám niečo proti tomu, keď to preháňame. Takto sa totiž vyvíja „neurotická osobnosť našej doby“. Pretože denne vo svojej poradenskej a psychoterapeutickej praxi stretávam ľudí, ktorí sa namiesto svojich skutočných potrieb trápia tým, čo by „mali a nemali robiť, vedieť, prejavovať“. Hoci sú dospelí, verím tomu, že tie svoje presvedčenia si so sebou nesú z detstva. Vštepili im ich zas len iní dospelí…slovne, ale aj svojim chovaním.

Žijeme v kultúre tak zameranej na výkon, že dokonca aj naše malé deti sú vystavené tlaku „zbierania bodov“ a vzájomnému porovnávaniu. Ale detstvo by naozaj mohlo byť aj niečo iné, než nejaká nenápadná súťaž nás dospelých.

Moje desatoro

Zachcelo sa mi preto spísať moje presvedčenia, také „Desatoro, čo by trojročné deti predsa len mali vedieť“.

  1. Mali by vedieť, že ich ľúbime bez podmienok a za každých okolností.
  2. Že sa na nás môžu vždy obrátiť s každou bolesťou či trápením, že ich neodbijeme ani nezahanbíme.
  3. Mali by vedieť, že sú v poriadku všetky ich emócie a my sme tu od toho, aby sme ich učili rozpoznávať a prejavovať ich prijateľným spôsobom.
  4. Mali by vedieť, že rešpektujeme ich potreby a preto ich vedieme k stálej väčšej samostatnosti, aby vedeli za svojim cieľom ísť aj samé.
  5. Mali by vedieť, že rovnako aj my niečo potrebujeme pre seba a aby vedeli rešpektovať aj nás a naše potreby.
  6. Mali by vedieť, že to, že sme ich rodičia pre nás neznamená iba tvrdú drinu, ale väčšinou skôr spoločné dobrodružstvo.
  7. Že sú s nami v bezpečí a mali by tiež vedieť, že ich chceme naučiť ako zostať v bezpečí a postarať sa o seba, aj keď s nami nie sú.
  8. Mali ba sa vedieť smiať, blázniť a používať svoju fantáziu.
  9. Mali by vedieť, že svet je zázračný a rovnako aj oni.
  10. Podľa mňa by tiež mali vedieť, že nebudeme nešťastní iba z toho, že nechcú jesť zeleninu alebo ovocie, aj keď je to „tak zdravé!“.

Mgr. Katarína Vítková