Autor: Liga za duševné zdravie
Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého štvrtého človeka. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti.
„Bežný smútok“ nie je depresia. Pozná ho určite každý z nás. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niekoho alebo niečoho dôležitého. Takýto smútok je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný, jeho intenzita a trvanie sú dočasné, úmerné vyvolávajúcej príčine. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu alebo ako neadekvátne vyústenie dlhotrvajúceho smútku. Depresia je vážny stav, je to choroba, ktorá si vyžaduje liečbu.
Endogénna depresia je depresia spôsobená vnútornými príčinami, bez prítomnosti skľučujúcej situácie.
Exogénna depresia je neprimerane dlhá reakcia na existujúcu skľučujúcu situáciu (strata partnera, neúspech pri skúške); liečba psychoterapiou.
Larvovaná depresia je depresia zastretá, skrytá, neprejavujúca sa, alebo sa prejavujúca netypicky.
Psychogénna depresia je depresia duševného pôvodu, napr. reaktívna depresia, neurotická depresia a pod.
Epizóda depresie môže nasledovať bezprostredne po dramatickej príhode, akou je napríklad úmrtie v rodine, rozvod či strata zamestnania.
Biologické príčiny vychádzajú z dedičného základu, ale biochemické zmeny v mozgu vyvolávajú aj psychologické podnety. Z psychologického hľadiska je pri vzniku ochorenia veľmi dôležitá schopnosť vyrovnať sa s rôznymi stratami v živote.
Pacienti, ktorí prekonali závažnú depresiu hovoria, že utrpenie pri nej je oveľa horšie ako pri najhorších telesných bolestiach. Depresia sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov. Môže to byť spôsobené rozdielom medzi pohlaviami, hormonálnymi zmenami či dedičnou záťažou. Genetická predispozícia je pravdepodobná pri všetkých formách depresie, ale odlíšiť vplyv rodinného prostredia býva niekedy veľmi ťažké.
Pamätajte: Depresia sa dá liečiť. Ak si myslíte, že máte depresiu, vyhľadajte pomoc!
Typické príznaky depresie sú:
(Diagnostické kritériá pre depresívnu epizódu)
V priebehu dvoch týždňov musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov (pričom počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa je vyjadrená depresívna nálada alebo strata záujmov či potešenia):
V prípade tzv. malej depresívnej epizódy stačia dva až štyri hore uvedené symptómy
Symptómy nespĺňajú kritériá pre zmiešanú epizódu, ani nie sú následkom iného zdravotného stavu či užitia drog. Symptómy spôsobujú narušenie vykonávania svojej sociálnej roly.
Ak sú symptómy reakciou na stratu blízkej osoby, symptomatológia musí trvať viac ako dva mesiace.
Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu. Máte k dispozícii medikamentóznu liečbu a psychoterapiu. O spôsobe vašej liečby rozhodne váš lekár-psychiater.
Antidepresíva sú lieky, ktoré liečia depresiu a sú určené na dlhodobé užívanie, nevzniká na ne závislosť. V súčasnosti máme u nás v SR na trhu minimálne 17 rôznych antidepresív. Predpisuje ich lekár, psychiater, po vyšetrení vášho zdravotného stavu.
Antidepresíva nedodávajú do organizmu žiadne cudzie látky, regulujú len naše vlastné látky v nervových bunkách, ktoré stratili svoju pôvodnú životaschopnosť a pomáhajú im obnoviť pôvodný výkon. Inak povedané, ovplyvňujú hladiny tých neurotransmiterov v mozgu, ktoré zodpovedajú za náladu, spánok, koncentráciu, schopnosť učenia a chuť na jedlo. Mnohí pacienti, u ktorých je depresia naviac spojená s úzkostnými stavmi, pociťujú v dôsledku liečby antidepresívami aj značný ústup úzkosti.
Účinok antidepresív sa obvykle plne rozvinie po niekoľkých týždňoch liečby (zvyčajne po 2 týždňoch) a tak stojí za to pokračovať v liečbe i v prípade, že nedošlo k okamžitému zlepšeniu depresívnych príznakov.
“Cítim sa dobre, už lieky nepotrebujem, prestanem ich brať” – váš psychiater lieči mnoho depresívnych ľudí, hovorte s ním o vašich otázkach či a kedy je vhodné liečbu meniť. Vie toho predsa len viac ako váš sused, či kamarátka,
“Lieky si beriem už len občas, keď mi je horšie” – sú lieky, ktoré má význam užívať podľa potreby, napr. proti úzkosti. Ale nie antidepresíva, lebo tie sa užívajú pravidelne, bez prerušenia, inak si vyrábate umelo zhoršenie a kolísanie vášho stavu. Hovoríme, že ide o tzv. syndróm z vysadenia a nasadenia.
“Tie večerné lieky užívam, len keď neviem zaspať” – niektoré večerné lieky môžu pomáhať so spánkom, hoci to nie sú lieky “na spanie”. Ak sú to antidepresíva, tiež ich treba užívať pravidelne, bez vynechania. A naopak. Lieky len na spanie (hypnotiká) užívajte, len keď je to nevyhnutné, lekár by ich mal regulovať.
Hovoriť o svojich pocitoch je vždy prospešné, u určitého počtu depresívnych jedincov môže situáciu pomôcť vyriešiť niekoľko psychoterapeutických sedení. Niekedy býva prínosom výmena skúseností v prostredí terapeutickej skupiny.
Najčastejšie sa môžete stretnúť s dvoma typmi prístupu v terapii
Princípom tejto metódy je tvrdenie, že depresia môže byť liečiteľná, ak sa postihnutí vysporiadajú s negatívnymi myšlienkami, ktoré u nich prevládajú. Liečba sa pokúša určitými technikami presvedčiť depresívnu osobu, že jej neustále zachmúrený pohľad na život je v skutočnosti pokrivením pravdivého obrazu. Pacienti sa tiež učia, ako zdolávať nečinnosť, unavenosť, spoločenskú nepripravenosť pomocou jednoduchých techník sebaovládania.
Jej východiskom je predpoklad, že existuje recipročná interakcia medzi náladou a aktuálnymi životnými udalosťami. Je zvyčajne krátkodobá a sústreďuje sa predovšetkým na rozbor minulých a aktuálnych medziľudských vzťahov, ktoré môžu mať súvis s depresiou (depresívnou náladou). V spolupráci s pacientom vytvára alternatívne schémy reagovania v určitých konkrétnych situáciách a sleduje a vyhodnocuje ich efektívnosť. Základom tejto formy psychoterapie je podporný, stimulujúci a zásadne nekonfrontačný prístup.
Žiť s niekým, kto má depresiu, môže byť náročné. Tu nájdete tipy, čo robiť, aby ste pomohli niekomu s depresiou, zatiaľ čo sa budete starať aj o seba.
Životné zmeny, ktoré prichádzajú so starnutím, môžu viesť k depresii. Ak sa chcete dozvedieť viac, ako jej predchádzať a liečiť ju vo vyššom veku, čítajte ďalej. Depresia je choroba charakterizovaná neustálym smútkom a stratou záujmu o aktivity, ktoré ste si doteraz užívali, sprevádzaná neschopnosťou vykonávať bežné denné aktivity, v trvaní najmenej dvoch týždňov. Navyše, ľudia s depresiou majú zväčša pár z nasledujúcich symptómov: strata energie, zmena apetítu, menej alebo viac spánku, úzkosť, znížené sústredenie sa, nerozhodnosť, nepokoj, pocity viny alebo menejcennosti, beznádeje, a pomýšľanie na sebaublíženie alebo samovraždu. Depresia u starších ľudí je bežná, ale často je prehliadaná a neliečená.
Depresia u starších ľudí je často spojená s fyzickým stavom, ako ochorenie srdca, vysoký krvný tlak, cukrovka alebo chronická bolesť, zložitými životnými situáciami, ako strata partnera, a zníženou schopnosťou robiť veci, ktoré robili v mladosti. Starší ľudia majú zvýšené riziko samovraždy. Depresia je liečiteľná, terapiou alebo antidepresívami alebo kombináciou oboch.
“Odkedy som mal depresiu, nie som to úplne ja”
Toto je veľmi citlivá téma a tak k nej treba aj pristupovať. Depresia môže po liečbe úplne odznieť – to znamená, že ste naspäť “vo svojej koži”
Niekedy môžu príznaky mierne zotrvať, alebo sa objaví niečo, čo predtým nebývalo: (napr. sa objavia problémy so sexom, cítite sa menej citliví, akoby ste stratili schopnosť sa naplno radovať, menej si veríte, vyhýbate sa niektorým činnostiam…) každý človek má svoj rytmus a kým sa dostane naspäť do svojich koľají, začne si znovu veriť, môže to trvať viac týždňov až mesiacov. Ak tieto príznaky pretrvávajú aj po 3 mesiacoch, mali by ste o nich hovoriť a osloviť aj psychiatra, aj keď sa vás na ne priamo neopýta. Lekár psychiater vám pomôže liečbu upraviť, alebo vám vysvetlí, čo konkrétne sa dá s daným problémom robiť.
“Len aby sa to nevrátilo”
Ak ste prežili depresiu viete, že to bolo kruté trápenie. Po odoznení príznakov si logicky pomyslíte: “už nikdy viac!”. Tento cieľ je fajn, len ho berte s rezervou. Pamätajte, že dobrá liečba a pár zmien v živote môžu riziko návratu výrazne minimalizovať. Nehrajte hru “musíme urobiť všetko, aby sa to už nikdy nevrátilo”, zbytočne sa tým stresujete! Všeobecné praktické rady pre ľudí trpiacich depresívnym ochorením. Keď sa depresia zalieči, porozprávajte sa spolu v rodine o tom, že je to ochorenie ako ktorékoľvek iné, že to síce bolo ťažké, ale zvládli ste to, a ak sa to ešte niekedy v živote vráti, budete už lepšie pripravení.
Hľadajte spoločne, čo by sa dalo v každodennom živote zmeniť.
Napríklad:
Depresia je častá duševná porucha. Celosvetovo ňou trpí viac ako 300 miliónov ľudí všetkých vekových kategórií. Depresia patrí vo svete k hlavným dôvodom invalidizácií a výraznou mierou prispieva ku globálnej záťaži z chorôb. Depresiou trpia viac ženy ako muži. V tom najhoršom depresia vedie k samovražde. Existujú efektívne spôsoby liečenia depresie.
Aj keď sú liečby depresie známe a účinné, menej ako polovica postihnutých vo svete (v mnohých krajinách menej ako 10%) toto liečenie aj dostane. Bariéry k účinnej liečbe zahŕňajú nedostatok zdrojov, nedostatok zaškolených sprostredkovateľov liečebnej starostlivosti a sociálna stigma spájaná s duševnými poruchami. Ďalšia bariéra účinnej starostlivosti je nepresné vyhodnotenie.
Bremeno depresie a iných duševných stavov je celosvetovo na vzostupe. Rezolúcia Svetového zdravotného zhromaždenia prijatá v máji 2013 volala po ucelenej, koordinovanej odpovedi na mentálne poruchy na úrovni krajín. Duševné poruchy sú na celom svete na vzostupe. Medzi rokmi 1990 a 2013 sa počet ľudí trpiacich depresiou a/alebo úzkosťou zvýšil takmer o 50%. Temer 10% svetovej populácie má jednu alebo obe z týchto ťažkostí. Depresia samotná má na svedomí 10% rokov invalidity celosvetovo.
1 z 5 ľudí je postihnutý depresiou a úzkosťou. Na Slovensku sa na všetky afektívne poruchy lieči 2% populácie, najvyšší výskyt je vo vekovej skupine 55-74, potom 35-54 ročných. Depresia zvyšuje aj riziko iných chorôb, ako cukrovka a kardiovaskulárne choroby. Navyše choroby ako cukrovka a kardiovaskulárne ochorenia zvyšujú riziko depresie. Depresia u žien, ktoré práve porodili, môže ovplyvniť vývin novorodenca. V mnohých krajinách sveta neexistuje žiadna alebo len malá podpora pre ľudí s duševnými poruchami. Dokonca ani v krajinách s vysokým príjmom takmer 50% ľudí nedostane liečbu. Nedostatok liečenia bežných duševných chorôb má vysokú ekonomickú cenu: nové dôkazy štúdie WHO ukazujú, že depresívne a úzkostné poruchy samotné tvoria stratu viac ako trilión dolárov každý rok. Duševné poruchy sa dajú diagnostikovať liečiť a mnohým sa dá predchádzať relatívne nízkymi nákladmi.