27. 02. 2014 Nezaradené

Arteterapia, čo to je?

V poslednom čase sa stále viac stretávam s pojmom arteterapia v bežnej reči, v konverzácii s známymi. Niekto povie „ja si arteterapiu robím po svojom, tvorím si svoje sochy a nepotrebujem chodiť k psychoterapeutovi“, alebo „ja si zahrám na píšťalke a mám arteterapiu ako vyšitú“. Arteterapia je v súčasnosti stále častejšie vyslovované slovo, pod ktorým rozumieme terapiu spojenú s pôsobením výtvarných prostriedkov.

Ale v čom sa líši arteterapia od hobby – kreslenia, amatérskeho divadla alebo hrania na hudobnom nástroji len tak „pre radosť“? Na to aby sme niečo mohli považovať za terapiu, musí to spĺňať určité podmienky. Predovšetkým je potrebný školený arteterapeut, ktorý spolu s klientom určí aj smer terapie, či inak povedané terapeutický zámer. Keď kreslíme, či tvoríme čokoľvek pre radosť, takéto veci neriešime. Aj keď nepochybne je pre mnohých vlastná tvorba oslobodzujúca, uvoľňujúca, či až liečivá, nie je potrebné nazývať takúto prirodzenú schopnosť človeka terapiou. Bolo by fajn, keby sme aj naďalej hovorili, že máme úžasne zaujímavého koníčka –napríklad vytvárame mandaly, než že sa po večeroch zaoberáme arteterapiou.

Pre tých, ktorí vôbec nič o arteterapii nepočuli a ani si nevedia predstaviť čo to je a na čo je dobrá, ponúkam takéto priblíženie: Všetci sme chodili na výtvarnú výchovu aspoň v rámci nášho základného vzdelania a to, čo nás dovtedy v škôlke väčšinou bavilo a bolo dobrodružstvom, to sa zrazu zmenilo na nočnú moru, pretože naše výtvarné počiny niekto začal známkovať či posudzovať. Tak to je príklad toho, čomu sa arteterapia chce vyhnúť a naopak, aj dospelému človeku chce vrátiť pocit z materskej škôlky – že tvorba je hra a radosť a nič nie je vytvorené dobre ani zle. Že to robíme pre seba. Ale ak sa práve toto niekomu vôbec nedarí, aj to je pre neho zaujímavá terapeutická informácia.

AT využíva všetky výtvarné prostriedky v neobmedzenej miere. Širšie poňatie arteterapie zahŕňa rehabilitačné pôsobenie umenia, kultúry a kultúrnych akcií na človeka. V užšom poňatí je areterapia striktne oddelená od iných expresívnych terapií, ako je dramaterapia, či muzikoterapia a tiež od ergoterapie, často využívanej v psychiatrickej liečbe. Arteterapia je hraničná disciplína medzi vedou a umením. To znamená, ako keby bola jednou ukotvená vo vedeckých smeroch ako je psychiatria a psychológia a druhou nohou v umení. Ak je arteterapeut svojou podstatou umelec, prejaví sa to určite aj na jeho práci s jednotlivcom či skupinou. Umelci sú omnoho častejšie zameraní na estetiku umeleckého prejavu a omnoho častejšie zastávajú názor, že už len samotný tvorivý proces je liečivý. Verí, že vhodne pripravený priestor, materiály a podmienky na nerušenú tvorbu a ničím do klientovej tvorby nezasahuje. Vedecky zameraný arteterapeut (často psychiater, psychológ, ale môže to byť aj pedagóg), aj keď sa rovnako samozrejme rád zaoberá procesom tvorby, zaujíma ho výsledný produkt a jeho rozbor omnoho častejšie, než jeho kolegu umelca.

Samozrejme má každý umelecký produkt diagnostický potenciál. Len je na uvážení každého arteterapeuta, či tento potenciál v arteterapii využije, alebo nie. V tomto rozhodovaní je smerodajný vopred daný cieľ, alebo psychoterapeutický zámer. Medzi riadkami sa tiež dá „čítať“ aj procese tvorby či v následnej komunikácii o tom, čo sa počas procesu deje, alebo dialo. Niekedy je dôležité pozorovanie toho, ako klient pristúpi k zadanej téme, ako reaguje, napríklad keď je zadanie málo štrukturované a veľa priestoru je nechaného na spontánnosť a náhodu a ako ochotne, či neochotne klient riskuje. Je výhodou, ak terapeut tieto pozorovania a svoje pocity klientovi do terapie prináša.

Arteterapia je mojim terapeutickým miláčikom hlavne pre svoju neverbálnosť. Jej veľký potenciál vidím u klientov, ktorým slová buď nestačia na vyjadrenie samých seba, alebo sa slov z akéhokoľvek dôvodu boja. Alebo nemajú tak jednostranne zamerané kontaktné funkcie. To znamená, že sa dokážu síce vyjadrovať slovne, ale aj telom, kresbou, tancom, výrazom, či inou expresiou, atď. Z tohto dôvodu sa arteterapia využíva veľmi často u detí.

Mgr. Katarína Vítková autorka je psychologička, arteterapeutka