Celosvetová kríza – ekonomiky? Mnohé krajiny, firmy a domácnosti vo všetkých kútoch sveta majú existenčné problémy. Kríza sa premieta aj do kasy v mojej domácnosti. Aj do kasy zariadení sociálnych služieb.
Čo priniesla kríza do financovania rehabilitačného strediska pre dospelých ľudí so závažnou duševnou poruchou – pacientov psychiatrie?
Finančné prostriedky Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) pre občanov, ktorí sú na sociálne služby odkázaní, sú logicky obmedzené. Na jeseň minulý rok zmenil BSK svoje správanie vo financovaní služieb občanovi aj poskytovateľovi sociálnych služieb – výrazne obmedzil až zrušil bezodkladné prijatia a každého nového žiadateľa zaradil na čakaciu listinu. V praxi to znamená, že žiadateľ čaká asi 2-4 mesiace, kým sa uvoľnia finančné prostriedky, ktorými samosprávny kraj môže financovať registrovanému neštátnemu poskytovateľovi náklady na poskytovanie služby tomuto klientovi.
Čo znamenajú nové pravidlá financovania pre zariadenie?
Zariadenie môže žiadateľa prijať aj skôr a poskytnúť mu služby zadarmo alebo ako samoplatcovi. Invalidné aj starobné dôchodky sú minimálne, no minimálne ceny za sociálne služby ich vysoko prevyšujú. Náklady na jednu osobu na mesiac v zariadení sú cca 600 €, dôchodok invalidného dôchodcu na základe psychiatrickej diagnózy býva priemerne 230 €. Sú to dospelí klienti, ich rodičia sú najčastejšie starobní dôchodcovia.
Jedným z dôsledkov pre zariadenie je, že poskytovateľ prakticky nemôže dosiahnuť plnú výšku finančného príspevku od BSK, pretože pri odchode jedného a nástupe druhého klienta mu vypadnú 2-4 mesiace úhrady na nového klienta. Keby však klient požiadal o uzavretie zmluvy s poskytovateľom na BSK asi 4 až 7 mesiacov predtým ako by uzavrel zmluvu s poskytovateľom, bola by služba pre klienta financovaná od prvého dňa jeho nástupu. Možno. Ak by sa medzitým nezmenili potichu pravidlá. A ak by klient bol schopný tak dlhodobo sledovať svoj cieľ.
Ešte pred pár rokmi prispieval samosprávny kraj dennému rehabilitačnému stredisku na jeho náklady podľa kapacity zariadenia, dnes je to už podľa hodinovej dochádzky klientov – ak má klient chrípku, alebo sa mu zhoršil psychický zdravotný stav a má úzkosti, depresie, halucinácie alebo kvôli bludným myšlienkam nie je schopný vyjsť z domu, rehabilitačné stredisko príspevok na tieto dni alebo hodiny jeho neprítomnosti nedostane. Dôsledok pre klienta – chrípka a symptómy jeho duševnej poruchy mu krátia výšku príspevku na službu. Dôsledok pre rehabilitačné stredisko – mzdy a faktúry svojim zamestnancom a dodávateľom služieb musí platiť aj za tieto dni a hodiny. Je tu aj iný aspekt vývoja financovania – výška ekonomicky oprávnených nákladov teda finančného príspevku BSK na klienta medziročne klesla napriek rastúcim cenám energií, služieb a tovarov.
Financovanie denného rehabilitačného strediska
Financovanie denného rehabilitačného strediska pre dospelých ľudí s duševnou poruchou má ešte jednu zvláštnosť. Príspevok od BSK je preddavkom na kvartál. Rehabilitačné stredisko však dopredu nevie, koľko absencií klienti budú mať, koľkí sa rozhodnú zo služby odísť, ako dlho potrvá, kým noví klienti na čakačke dostanú príspevok na sociálnu službu. Takýto spôsob financovania je dosť napínavé dobrodružstvo pre ekonomiku rehabilitačného strediska. Poskytovateľ môže zabudnúť na plánovanie a hospodári z mesiaca na mesiac v obave, ako to celé na konci kvartálu a roku dopadne.
Situácia pre rehabilitačné stredisko sa komplikuje aj vďaka novým zmenám odvodov u dohodárov – rehabilitačné stredisko zredukuje počet zamestnancov, zminimalizuje svoje výdavky a aj tak tŕpne, čo bude mať v kase po zúčtovaní kvartálneho preddavku.
Pozrime sa na klienta, o ktorého vlastne ide.
Počas čakacej doby sa klient, ktorý prejavil záujem o sociálnu službu, obyčajne znovu vráti do uzavretého stereotypu svojho psychotickou poruchou formovaného sveta. Ďalší pokus zapojiť sa do života urobí pravdepodobne oveľa ťažšie. Ak vôbec. Podstatou rehabilitácie klienta s vážnou duševnou poruchou – napríklad schizofréniou – je obnovovanie sociálnych zručností, udržiavanie schopností potrebných pre logické myslenie, podpora schopnosti porozumieť a organizovať komplexné situácie, schopnosti plánovať a dosahovať svoje ciele, získavanie nových praktických zručností potrebných pre zvládnutie každodenného života, prípadne pre získanie zamestnania. Bez tejto špecifickej podpory sa v živote títo ľudia často ocitnú v neriešiteľnej existenčnej situácii a sociálnej izolácii.
Na jednej strane sa rozvíja špirála úsporných opatrení a na druhej strane sa hovorí o štandardoch kvality sociálnych služieb a dôstojnosti užívateľa sociálnych služieb.
Štandardy kvality?
Je ťažko ich napĺňať, keď nie je isté, že bude dosť na mzdy a nájom. Mzdy pracovníkov sú dlhodobo rovnako nízke. A celý tento adrenalínový šport stojí toľko neobnovenej energie, že vyhoretí pracovníci odídu skôr či neskôr niekam inam, kde im pracovný čas a výplata umožní žiť rodinný život a platiť vlastné účty.
V takomto systéme financovania rehabilitačného strediska jedna ruka berie a druhá vraví – daj. Výsledok zúfalo pripomína mätúce rozhodnutia ľudí s duševnou poruchou – sú útržkovité, v mnohom protichodné, nedávajú dohromady logicky skĺbený celok v prospech ľudí. Aktuálna situácia je zúskostňujúca. Tu sa ako v kvapke vody odráža niečo dôležité, čo spoluvytvára celosvetovú krízu. A začínam to chápať ako celosvetovú krízu – duševného zdravia a zdravého rozumu…