29. 05. 2020 Správy

Čo sa vlastne stane po uvoľnení opatrení?

Hneď po tom, čo budú začínať pozvoľné uvoľňovania karanténnych opatrení, otrasy v oblasti duševného zdravia budú pretrvávať a zotavenie bude nejaký čas trvať, varujú odborníci. Isté však je, že sa už nevrátime do takého normálu, aký sme poznali pred tým. Budeme si musieť zvyknúť na nový „normál.“

Profesorka Elke Van Hoof, z ústavu experimentálnej a aplikovanej psychológie z Univerzity v Bruseli upozorňuje na to, že pandémiu vírusu bude pravdepodobne nasledovať globálna vlna psychickej traumy. Profesorka sa už dlhé roky zaoberá skúmaním vplyvu katastrof na ľudské zdravie. „Ak vezmeme do úvahy, že približne 2,6 miliardy ľudí na celom svete, sa ocitla v určitom uzamknutí, pravdepodobne hovoríme o najväčšom psychologickom experimente vôbec. V druhej polovici roka tak môžeme očakávať sekundárnu, stresom podmienenú epidémiu vyhorenia a epidémiu z dôvodu absencie sociálnych kontaktov. Čo však môžeme urobiť je, že už teraz sa budeme snažiť zmierniť toxický dopad karantén1. Vedecký časopis The Lancet, uverejnil nedávno štúdiu psychologického efektu karantény. Výsledky predpokladajú, že v krátkom čase sa u ľudí, ktorí boli v karanténe môžu rozvinúť post-traumatické príznaky: zlá nálada, stres, úzkosť, hnev, podráždenosť, emočné vyčerpanie, depresia2. V Číne už tieto negatívne dopady karantény boli zaznamenané. Najviac traumatizovaní boli práve rodičia s deťmi a zdravotní pracovníci1,3. Trauma môže byť jednoducho definovaná ako mať niečoho príliš veľa, príliš málo alebo príliš dlho, tvrdí riaditeľka Kalifornského inštitútu pre výskum a inovácie. Hovorí tiež to, že ľudia sú pod vplyvom neodvratného útoku neviditeľného útočníka. To celé pôsobí na náš nervový a hormonálny systém.

Fyziologickým dôsledkom môže byť zrýchlený srdcový rytmus, zdynamizované dýchanie a únava. Pocit pohody sa vytráca, čo vedie k stavom, ktoré menia naše vnímanie spokojnosti a navodzujú pocity úzkosti a depresívnu náladu, čo môže vyústiť až do depresívnych porúch4.

Elaine Miller-Karas and Lindy Grabbe z Trauma Resource Institute
Zobrazenie receptorov distribuovaných v tele zachytených v momente ako reagujú na emóciu.

Pomôžme hlavne sebe!

Zdravé stravovanie, odpočinok a pravidelná fyzická aktivita vám poskytujú výdrž, aby ste zvládli akékoľvek ohrozenie. Tým, že sa postaráte o seba, budete môcť byť ostatným viac nápomocní. Dr. Karas radí, že ak sa vás zmocnia starosti a stres, opýtajte sa samých seba, či náhodou nie ste hladný, osamelý, unavený alebo nahnevaný? To vás môže priviesť k rovnováhe. Ak máte hlad, urobte si čas na jedlo. Ak sa hneváte, skúste to vyriešiť zdravým spôsobom. Ak ste osamelí, oslovte niekoho, komu dôverujete. A ak ste unavení, oddýchnite si. Mať seba samého na poslednom mieste je v čase pandémie ten najhorší scenár. Starostlivosť o seba robí využitie času udržateľnejším4.


(1) Van Hoof, Eleke, (2020). Lockdown is the world’s biggest psychological experiment – and we will pay the price. World Economic Forumhttps://europeansting.com/2020/04/09/lockdown-is-the-worlds-biggest-psychological-experiment-and-we-will-pay-the-price/

(2) Brooks, S. K., Webster, R. K., Smith, L. E., Woodland, L., Wessely, S., Greenberg, N., & Rubin, G. J. (2020). The psychological impact of quarantine and how to reduce it: rapid review of the evidence. The Lancet, 395(10227), 912-920. doi:https://doi.org/10.1016/S0140-6736(20)30460-8

(3) Wang, G., Zhang, Y., Zhao, J., Zhang, J., & Jiang, F. (2020). Mitigate the effects of home confinement on children during the COVID-19 outbreak. The Lancet, 395(10228), 945-947. doi:https://doi.org/10.1016/S0140-6736(20)30547-X

(4) Robinson, B.E., (2020). What Will It Be Like When the Lockdown Lifts? Mental health aftershocks will linger and recovery will take time. Psychology Today. https://www-psychologytoday-com.cdn.ampproject.org/c/s/www.psychologytoday.com/us/blog/the-right-mindset/202004/what-will-it-be-when-the-lockdown-lifts?amp