Tlačová správa 25.2.2010
Žijeme v 21. storočí, vedci dokážu transplantovať srdce alebo skúmať Mars, a predsa ešte stále verejnosť verí v mýty a nepravdy o duševných poruchách. Zdrojom týchto stereotypných predstáv o ľuďoch trpiacich duševnou poruchou je nevedomosť a strach z duševnej poruchy a jej nositeľov. Pritom psychické problémy sa týkajú každého z nás a v extrémnej situácii môžu prerásť do duševnej poruchy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie každý štvrtý človek sa v priebehu svojho života stretne s duševnou poruchou.
Ak zažijete, že niekto nezvláda pracovné úlohy ani svoj bežný život, trpí chronicky zlou náladou a nevie sa tešiť zo života, má bizarné vysvetlenia na svoje nezvyčajné činy, vy vidíte len jeho uštvanú a trpiacu tvár a nakoniec sa ocitne v psychiatrickej nemocnici, tak máte zhruba predstavu o tom, ako by mohla začať duševná porucha. Našou typickou reakciou je okrem súcitu aj strach z ľudí trpiacich duševnými poruchami, čo môže spolu s predsudkami a dlhodobo tradovanými mýtami viesť k vytláčaniu týchto ľudí na okraj spoločnosti.
Stigma znamená znak a o stigme hovoríme, ak niekoho neoprávnene označíme a prisúdime mu vlastnosti, ktoré znižujú jeho ľudskú dôstojnosť a hodnotu. Stigma prináša pocit hanby a zneváženia, a vedie k tomu, že označený nemôže žiť plnohodnotný život a spoločnosť ho vylúči na okraj. Stigmatizácia tak predstavuje “druhú chorobu” okrem vlastnej duševnej poruchy a je silnou bariérou pri začleňovaní späť do spoločnosti.
Jednou z možných príčin stigmatizácie je, že duševná porucha nie je taká čitateľná ako telesné ochorenie. Môžeme si predstaviť ako príklad porovnanie depresie a zlomenej nohy. Telesná choroba je jasná a zdanlivo zrozumiteľná “chyba” nejakého orgánu. Duševná porucha sa môže javiť ako vystupňovanie inak bežných stavov ako smútok, strata záujmu, znížená aktivita. Bežne sa s nimi vysporiadame. Človek s duševnou poruchou však vyzerá ako by bol slabý, neschopný, nespoľahlivý a možno aj hlúpy a nebezpečný, keď ich nedokáže zvládať. Práve nedostatok informácií o chorobách, ich priebehu a liečení je živnou pôdou pre nesprávne predstavy a mýty.
Predsudky a stigmatizácia bránia vyhľadať pomoc
Predsudky sú pohodlnou, spoločensky tolerovanou skratkou, ktorá nás nenúti premýšľať o veci, tragicky však komplikuje život ľuďom s duševnými problémami. Trpiaci má dve možnosti, buď od strachu svoje problémy tají a sťažuje si cestu k vyliečeniu až tak, že choroba môže skončiť zbytočným chronickým utrpením alebo až samovraždou. Druhá cesta ho vedie k odborníkovi a dlhodobá liečba mu okrem pomoci prinesie aj ťažko odstrániteľnú nálepku psychiatrického pacienta.
Liga za duševné zdravie SR každoročne organizuje informačné kampane, aby korigovala mýty a nepravdy. Verejnosť je napríklad presvedčená, že ľudia s duševnou poruchou sú nebezpeční a agresívni, a pritom podiel ľudí s duševnou poruchou na násilných činoch a zločinnosti je rovnaký ako u ostatnej populácie. Mnohokrát si ľudia myslia, že duševné choroby súvisia so slabou vôľou a len slabí ľudia sú duševne chorí. Tento názor narobí veľa zla. Duševné poruchy nie sú prejavom slabej vôle. Diagnóza depresie je vedecky podložená a nie je možné ňou maskovať ani neschopnosť, ani lenivosť. Nie je pravda, že väčšina duševných chorôb sa nedá liečiť. V mnohých prípadoch vhodná liečba potlačí príznaky poruchy tak, že pacient pracuje a žije tak, ako predtým. Väčšinou sa podarí stav pacienta aspoň výrazne zlepšiť.
Duševné poruchy sú vyliečiteľné
Vyliečiteľnosť duševných porúch je všeobecne 20 až 30 % tak, ako aj u iných závažných ochorení. Podľa údajov Svetovej psychiatrickej asociácie (WPA) sa viac ako 50 % prípadov depresie po adekvátnej liečbe, čím sa myslí aj psychoterapia a podľa potreby aj psychofarmaká, úplne vylieči. U schizofrénnych porúch sa v 20 až 30% po preliečení prvej epizódy ochorenie už nikdy nevráti. Možnosti úplného vyliečenia potvrdzujú aj viaceré príbehy známych ľudí, ktorí ukázali verejnosti, že aj s liečenou duševnou poruchou sa dá byť úspešným.
Napriek tomu, že napríklad depresia je jednou z veľmi rozšírených duševných porúch a je dobre liečiteľná, aj tak pretrvávajúce predsudky a stigmatizácia sťažujú prístup k úspešnej liečbe. Prvá slovenská epidemiologická štúdia výskytu depresie EPID uvádza, že vyše 40% respondentov malo nejaké príznaky depresie a u 12% možno uvažovať o silnej depresii, kde je potrebná odborná pomoc. Toto číslo sa výrazne neodlišuje od výskumov v iných krajinách, kde sa celoživotné riziko pre výskyt depresie pohybuje medzi 10 – 20%.
Napriek takýmto vysokým číslam sa ešte stále ľudia na Slovensku hanbia vyhľadať odbornú pomoc. Boja sa nálepky psychiatrického pacienta. Neliečené choroby sa komplikujú a liečia sa oveľa ťažšie.
MUDr. Eva Pálová, PhD., prednostka 1. psychiatrickej kliniky FNLP a UPJŠ v Košiciach, členka odbornej rady Ligy za duševné zdravie SR
“Depresia môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, znížené sebahodnotenie, poruchy spánku a rôzne mnohopočetné bolesti. Smútok určite pozná každý z nás. Obyčajne vzniká po tragickom zážitku. Vtedy je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu.
V roku 2008 prišlo k psychiatrom najviac pacientov práve s depresiou, bolo to spolu viac ako 380 tisíc vyšetrení. Z toho každý pacient prichádza s touto diagnózou približne štyrikrát. Závažné je, že z nevedomosti prehliadame skutočnosť, že až dve tretiny pacientov s depresiou majú samovražedné myšlienky. Podľa štatistík si 10 až 15 % ľudí s depresiou siahne na život. Štatistiky uvádzajú 500 až 630 dokonaných samovrážd ročne a okolo 800 až 1200 samovražedných pokusov ročne na Slovensku.
Máme pocit, že sa nás to netýka, kým to nepostihne niekoho blízkeho. Potom nás trápi, že sme nič neurobili, že sme si nevšimli príznaky, ale zvyčajne býva neskoro.
Depresia patrí k najčastejším a najzávažnejším poruchám. V súčasnosti je dobre liečiteľná a zvládnuteľná, avšak za podmienky, že sa včas diagnostikuje a správne lieči! Depresia nie je slabosť, postihuje celého človeka, je to choroba, ktorú treba liečiť, pretože sa liečiť dá … ”
Podporme akceptáciu ľudí s duševnými poruchami – dajme STOP stigme
Keď prekonáme predsudky a diskrimináciu, poskytneme efektívne služby a staneme sa súčasťou podpornej siete služieb, pomôžeme ľuďom s problémami duševného zdravia vrátiť sa do práce a žiť kvalitnejší život.
Liga za duševné zdravie SR realizuje v spolupráci s ODOS v rámci Národného programu duševného zdravia s podporou Ministerstva zdravotníctva SR informačnú kampaň na podporu destigmatizácie a na prevenciu depresie a suicídií. Tohtoročná informačná kampaň pod názvom “Daj stop stigme! O duševných poruchách bez mýtov a neprávd. Neváhaj vyhľadať pomoc!” prebieha v marci 2010 v médiách a prostredníctvom informačných letákov v čakárňach praktických lekárov a v lekárňach na celom Slovensku.
V regiónoch Slovenska prebehnú tiež diskusie pre verejnosť s odborníkmi, ktoré organizujú združenia pacientov a príbuzných. Diskusie odborníkov, psychiatrov alebo psychológov s verejnosťou budú v marci v Bratislave, Žiline, Prievidzi, Trenčíne, Trnave, Zvolene, Rimavskej Sobote, Považskej Bystrici, v Košiciach a v Prešove. Termíny oznámime v priebehu budúceho týždňa.
Informačná kampaň vyvrcholí Koncertom LDZ SR, na ktorom sa 18. marca 2010 budú slávnostne odovzdávať Ceny Ligy za duševné zdravie SR za prínos v oblasti duševného zdravia. Čestnú záštitu na koncertom prevzal minister zdravotníctva SR Richard Raši a primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský.
Ing.Olga Valentová
kontakty s verejnosťou
Liga za duševné zdravie SR
Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava
0903 / 658595
olga.valentova@dusevnez.sk