13. 01. 2016 Správy

Dávajte si predsavzatia do nového roka

Niektorí ľudia vravia: ja si žiadne predsavzatia nedávam, lebo mám zlú skúsenosť, nikdy som ich nesplnil/a, mal/a som z toho zbytočné mindráky. Nie, nie. Druhí vravia: ja si nedávam predsavzatia, lebo si ich dávam priebežne, plním, kontrolujem, plánujem.. Žiadne nárazovky nemajú zmysel. A potom sme my, tretia skupina, ktorá tvrdí, že aj Nový rok je dobrá príležitosť k pozitívnej zmene v našom živote, ktorej začiatok je predsavzatie. Navyše je to ritualizované, je to skupinové, čiže trochu by malo byť ľahšie naformulovať a vyjadriť, čo chcem so svojim životom spraviť, kam sa chcem pohnúť. Aj repertoár predsavzatí je k dispozícií ako v nejakej reštaurácii života: prestať fajčiť, schudnúť, byť viac s deťmi, behať, cvičiť…

Iste, všetko sú to užitočné veci, akurát, že za chvíľu sa stratia vo víre všedných dní. Zámery, motivácia, aj proces ich dosahovania.

Ako dosiahnuť, aby sme si dávali predsavzatia a aj ich dodržiavali? Mali z nich prospech a nie sklamanie zo seba?

Všimnime si proces, ktorý je súčasťou formulovania predsavzatí: musíme si uvedomiť, čo s nami nie je v poriadku, s čím sme nespokojní, čo nás trápi, štve, zarmucuje? Samé nepríjemné veci. Radi by sme sa ich zbavili, ale toto želanie nám samo o sebe nedodáva žiadnu energiu. Z čoho potom čerpať? Z motivácie, z predstavy toho pekného, čo bude, keď sa to podarí.
Takže začíname od konca, od vizuálnej, zmyslovej, komplexnej predstavy nášho cieľa. Žiaľbohu, málo kedy stačí energia takejto motivácie na proces dosiahnutia, veď…to je kopa racionalizácií.

Odporúča sa rozložiť cieľ na maličké kroky.

Tie kontrolovať, oceňovať sa za ich dosiahnutie. Ja odporúčam kontrolovať, ako hlboko v nás je toto rozhodnutie uložené, kde vzniklo. Čím je hlbšie, tým viac energie nám dáva na jeho plnenie, pretože je bližšie k nášmu ja. Ked sa nám podarí formulovať svoje predsavzatie ako hlboké očakávanie od seba, môžeme si byť istí, že ho aj dosiahneme. Ako keď stlačíme vypínač. Môže to byť aj to fajčenie, ale musíme tú akciu považovať za nesmierne dôležitú, za súčasť prejavu charakteru. Prestaneme. Ako vypínačom.

Nie každé predsavzatie robíme takto, ako životné rozhodnutie. Preto zlyhávame.

Užitočnejšie by bolo neželať si niečo, ale ako, želať si veci pozitívne napríklad, že budem sa pozerať na veci pozitívne: budem hľadať to dobré vo všetkom. Keď to dosiahnem aj len čiastočne, vždy keď si spomeniem môžem pokračovať, pomaly dosiahnem zmenu k lepšiemu. Alebo keď si zaumienim, že nikdy sa nedám zatiahnuť do bohapustého nadávania na všetko a každého – už tým, že toho bude menej v mojom živote, bude lepšie. Alebo, že budem láskavejší, tolerantnejší, to prospeje, ak keď to nebude 100%.

A o to ide. Aby sme vo svojom živote dosiahli progres, zároveň tým aj pocit, že ho máme pod kontrolou, pracujeme na jeho zlepšení, čím prispievame k raste svojej sebaúcty a máme k dispozícií nevyčerpateľný zdroj energie.
Dávajme si predsavzatia – aj do nového roka – správne a úprimne. Spojme sa s tým dobrým v sebe a zlepšíme jeho mieru. Aj odtiaľ sa dajú robiť predsavzatia.

Jolana Kusá, terapeutka Liga za duševné zdravie