LIGA: Pán Króner, čo robíte, keď ste smutný?
J.K.: No to je zaujímavá otázka. Čo robím, keď som smutný? No smútim, alebo sa snažím rozveseliť nejakým spôsobom.
LIGA: Máte nejaký recept, ako to urobiť?
J.K.: Už roky mám jeden geniálny recept, ato je moja trojročná dcéra. Snažím sa dostať do jej blízkosti a keď som s ňou, tak ma všetky zlé nálady prejdú.
LIGA: Ľudia spomínajú v súvislosti s deťmi, že keď sú väčšie, je s nimi viac starostí ako radostí. Je to snáď náznak toho, že treba mať malé deti okolo seba.
J.K.: Nie, mne sa podarilo mať aj dospelého syna, aj také trojročné dievčatko, čiže nemám s tým starosti. Hovorí sa, že malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti, ale ja mám také šťastie, že v podstate nemám s nimi ani s jedným veľké starosti.
LIGA: Čo urobíte, keď zabolí duša?
J.K.: Záleží podľa toho, ako to vidíte (keď zabolí zub, ideme zubárovi, keď zabolí duša…). Ja napríklad viem, čo je to slovo depresia, ale nie len ako odvodenina od spojenia „mám depku“ – akože som smutný. Mávam občas depresiu ako diagnózu, a práve v tej prvej fáze, keď viem, že to na človeka ide, keď sa začínajú blížiť také úzkostné myšlienky plné strachu, tak hneď vyhľadám odborníka – lekára psychiatra, a ten mi doteraz vždy pomohol.
LIGA: Vieme, že z Vás vyžaruje optimizmus. Okrem toho, čo ste spomínali máte ešte aj iný recept?
J.K. Ja sa snažím byť optimista, snažím sa rozdávať okolo seba radosť. Mám pocit, že je to moje poslanie, alebo vôbec poslanie nás hercov a usilujem sa o to. Teším sa z každej maličkosti, preto som hovoril aj o tých deťoch. Keď som chvíľku s mojou trojročnou dcérkou, a vidím, ako ona vníma úžasne úplne obyčajné veci a aké sú pre ňu fascinujúce, tak sa človek vráti do detstva a zistí, že naozaj je všade okolo krásne.
LIGA: Ďakujem za rozhovor.