Poruchy príjmu potravy

MUDr. Genovéva Almássyová
MUDr. Magdalena Frecer
Pripomienky: MUDr. Viera Horváthová, MUDr. Martina Paulinyová, PhD.
Mgr. Simonne Vaďurová (tento materiál alebo jeho časť nemôže byť poskytnutý tretej strane resp. môže byť šírený len po konzultácii s autorkou) Poruchy príjmu potravy – spracované pre potreby LDZ, máj 2018,

Definícia

• mentálna anorexia: úmyselné znižovanie hmotnosti vyvolané a udržiavané diétami, nadmerným cvičenim, zvracaním a zneužívanim liekov (najmä preháňadiel). Hmotnosť je podpriemerná až extrémne nízka, napriek tomu je snaha ďalej chudnúť.
• mentálna bulímia: opakované záchvaty prejedania veľkým množstvom jedla, po ktorom nasleduje zvracanie alebo kompenzácia iným spôsobom (nedmerné cvičenie, zneužívanie liekov – najmä preháňadiel, obdobia hladovania). Hmotnosť je zväčša normálna alebo na spodnej hranici normy.

U oboch foriem je typický strach z nadváhy, naliehavá potreba chudnúť, neustále zaoberanie sa myšlienkami na jedlo a hmotnosť. Bulimické a anorektické fázy sa môžu striedať. Porucha stravovania obvykle predstavuje pokus o zvládanie hlbších emočných problémov, ktoré v danom veku človek nedokáže zvládnuť inak. Manipulácia s hmotnosťou a stravovaním prináša pocit moci a kontroly – tie časom začnú nahrádzať všetky ostatné záujmy a stávajú sa hlavnou náplňou života. Ochorenie vedie k osamelosti, pridružujú sa výkyvy nálady, úzkosť a depresie.

Príčiny vzniku ochorenia

1. Povaha

Charakteristika dievčaťa s MA:

Svedomité, zodpovedné, väčšinou vážne dievča, s výbornými študijnými výsledkami, so sklonom k perfekcionizmu a vysokými ašpiráciami, dodržiavajúce rodičovské hodnoty a tradície, rešpektujúce výchovný štýl rodičov (konformné). Je zaťažené nízkym sebahodnotením a sebaúctou, pri riešení banálnych problémov (napr. nákup oblečenia) podlieha takmer vždy konfrontácii problému s inou osobou (matkou), ku ktorej je maximálne pripútaná a toto puto udržiava psychickým vydieraním (konzumuje jedlo výlučne ak má dozor a je za to pochválená, potrebuje sa neustále uisťovať, že je milovaná). Uvedomuje si, že matku psychicky týra, ale pocit uspokojenia, že má nad ňou moc, je silnejší. Akoby si takto napĺňala potrebu istoty, bezpečia a lásky bez pocitu viny alebo morálneho konfliktu.

Otec býva v pozadí rodinnej atmosféry.

Neprijímanie potravy a manipuláciu jedlom považuje dievčina za čosi očisťujúce a následne svoje vychudnuté telo a vyziabnutý vzhľad považuje za čosi výnimočné, hodné obdivu, lásky. Ak sa jej v tejto oblasti od matky nedostáva pozornosti resp. nevie emocionálne zvládnuť určité situácie a poradiť si problémami rôzneho druhu, častokrát uniká k sebapoškodzovaniu. Vlastnú sebadeštrukciu si do dôsledkov neuvedomuje a s predlžujúcou sa skúsenosťou s chorobou vie svoj stav zdanlivo korigovať, aby nemal fatálne následky, vždy má po ruke výhovorky, ktorými zakrýva odpovede na otázky, ktoré sa týkajú liečby, pokroku v terapii, vlastnej aktivity pre zlepšenie stavu a nechce počuť na dané otázky odpoveď, pokiaľ jej neposkytnú „pohladenie“, čiže to, čo chce počuť.

S ťažkosťami sa zúčastňuje spoločenských aktivít z týchto možných dôvodov: obava z odhalenia jej stravovacích návykov, výkyvy nálady, obava zo zlyhania, nedokonalosti a možnosti vplyvu náhody (všetko musí byť naplánované, aby sa vyhla problémom, drobný nedostatok predstavuje dramatický problém). Je uzavretá, nedôverčivá a má málo kamarátok.

Je pre ňu charakteristická kontrola vlastných emócií (vždy prítomný úsmev bez spontánnej radosti z prežívaného stretnutia, naučené komunikačné frázy pri stretnutí) a celková zvýšená sebakontrola pri dosahovaní osobných cieľov (presné plánovanie, dril) a kontrola iných v jej bezprostrednom okolí. Ak sa jej určitým úsilím (napr. po absolvovaní ústavnej liečby, individuálnej terapie) podarí pribrať, pochvalu za zlepšenie svojho stavu, výzoru berie ako zlyhanie a trpí protichodnými pocitmi (naučením sa zručnosti zaobchádzania s jedlom nemiznú možné príčiny poruchy).

Kontakt s vlastným telom jej spôsobuje ťažkosti (nedokáže sa dotknúť svojho tela napr. pri automasáži, odmieta dotyky iných). V závislosti od štádia ochorenia sa menia aj kognitívne a komunikačné schopnosti (v „lepšom“ období jej nerobia problém, v „horšom“ období nie je schopná vidieť aj iné možnosti, reagovanie na podnety rôzneho druhu je spomalené, ťažkopádne), je zameraná na seba a svoje potreby (egocentrizmus).

2. Vzťahy v rodine

Často krát ide o rodiny, kde sa nehovorí o negatívnych pocitoch, kde sú vysoké nároky na výkon u dieťaťa, rodičia sa snažia dieťa vo všetkom kontrolovať, je málo emočnej podpory v rodine alebo sa rodina snaží navonok pôsobiť vždy perfektne. Rizikové sú aj chaotické rodiny, kde sa každý inak stravuje a neplatia žiadne pravidlá.

3. Prostredie

Rizikové je prostredie s priamymi nárokmi na štíhlosť – baletky, modelky, gymnastky atď.

4. Kultúra

Všeobecný dostatok jedla a menej pohybu vytvára podmienky pre nadváhu u väčšej časti populácie. Štíhlosť je naproti tomu ponúkaná médiami ako kritérium úspechu v živote. To má vplyv na sebahodnotenie u mladých ľudí, pocit hodnoty vychádza prevažne z atraktívneho vzhľadu. Mladej generácii sa nedostatočne ponúkajú vnútorné hodnoty ako protiváha k ideálu krásy.

Charakteristika dievčaťa s MB

Dievča (aj žena v rannej až strednej dospelosti) s veľmi podobnými charakteristikami ako u MA, ale u dievčaťa s MB vidieť impulzivitu a nestabilitu v správaní a prežívaní, nezvládanie vlastnej osobnosti, narušené uvedomovanie si vnútorných pocitov a tela, ktoré ju vedú k silnému pocitu nespokojnosti a neefektívnosti vlastného bytia. Záchvaty prejedania sú pre ňu neovládateľné. Nestabilitu (neovládateľná túžba prejesť sa a následné hladovanie) kompenzuje kontrolou telesnej hmotnosti. Bulimický kolotoč (prejedanie – hladovanie) znižuje jej sebavedomie, sebadôveru („znova sa prejem a zlyhám“) a vedie k negatívnemu sebahodnoteniu, náladovosti, neistote a izolácii pred spoločnosťou. Neustále myslenie na jedlo a zaoberanie sa jedlom vedú k frustrácii, aj keď samotný akt prejedania sa je pre ňu slasťou.

Začiatok:

• najčastejšie vo veku 14-18 rokov

Výskyt:

• mentálna anorexia – ženy: 0,5-1%
• mentálna bulímia – ženy: 1-3%

Muži tvoria menej ako 10% všetkých prípadov.

Len menšia časť pacientov a pacientiek – asi 10% – vyhľadá lekársku pomoc.

Úmrtnosť:

• pri dlhodobej mentálnej anorexii podľa rôznych prieskumov 3-18%,
• pri mentálnej bulímii 3,9%.

Príčinou smrti sú zväčša samovraždy a zdravotné komplikácie spojené s hladovaním alebo zvracaním.

Telesné následky:

• úbytok mozgovej hmoty pri hladovaní (vratný neskôr nevratný)
• poškodenie zubnej skloviny, uvoľňovanie zubov z ďasien, kazivosť zubov
• rozleptanie sliznice pažeráka, zriedkavo i prasknutie pažeráka pri opakovanom zvracaní – smrteľné riziko
• spomalené vyprázdňovanie žalúdka, časté „pálenie záhy“
• porucha pohyblivosti čriev – chronická zápcha, nafukovanie brucha po jedle
• zápal pankreasu
• kŕče vo svaloch a svalová slabosť z nedostatku vitamínov a iónov
• amenorea (vymiznutie menštruačného krvácania), neplodnosť (hormonálne poruchy)
• spomalený tep a znížený tlak krvi, srdcové arytmie (z nedostatku draslíka – straty zvracaním) – smrteľné riziko
• chudokrvnosť z nedostatku železa, nedostatok krviniek a krvných doštičiek z útlmu kostnej drene pri hladovaní
• osteoporóza – odvápnenie kostí, zlomeniny i pri bežnom pohybe
• suchá praskajúca koža, zápal kože v okolí úst (zvracanie)
• lanugo – jemné chĺpky na koži tváre a trupu pri extrémnom vychudnutí
• vypadávanie vlasov, lámavosť vlasov a nechtov (nedostatok vitamínov)
• akútne zlyhanie obličiek (pri zneužívaní liekov na odvodnenie a preháňadiel)
• psychické následky: strata všetkých záujmov a vzťahov, sklon k izolácii, strata kritickosti k neprimeranému chudnutiu, poruchy koncentrácie, pokles psychického výkonu, nedôvera v seba aj v ostatných, vzťahovačnosť, depresie, úzkosti, podráždenosť, pocity viny a hanby, samovražedné myšlienky.

Čo robiť:

• nebuďte na to sami – zdôverte sa niekomu, komu veríte;
• skúste sa stravovať spolu s kamarátmi, s rodinou, byť viac s ľuďmi pri jedle a po jedle. Skúste jesť trikrát denne primerané porcie (jedlo na jeden veľký tanier) medzitým malá desiata a olovrant
• ak tieto opatrenia zlyhajú, poraďte sa s odborníkom na duševné zdravie (psychiatrom alebo psychológom).

Pozor: laická domáca liečba je často nedostatočná a môže predĺžiť trvanie ochorenia.

Kontakty na odbornú pomoc:

• psychiater v mieste bydliska, iný psychiater, školský psychológ alebo iný klinický psychológ (napr. v miestnom Centre pedagogicko-psychologického poradenstva)
• Projekt Chuť žiť Valentíny Sedilekovej:

Princípy liečby:

• liečbu vedie psychiater v spolupráci so psychológom a prípadne aj s ďalšími lekármi (gynekológ, gastroenterológ)
• liečba prebieha ambulantne, v ťažších prípadoch v nemocnici (2-3 mesačný pobyt, podobne ako pri liečbe závislostí)
• nestačí „naučiť sa“ normálne stravovať a dosiahnuť primeranú hmotnosť – porucha príjmu potravy prekrýva hlbšie emočné problémy, tie sa riešia v psychoterapii, niekedy sa pracuje aj s príbuznými
• lieky môžu pomôcť na pridružené symptómy, napr. depresiu, úzkosti, výkyvy nálady
• liečba trvá tým dlhšie, čím dlhšie trval neliečený problém
• úspešnosť liečby závisí najmä od motivácie pacientky