LIGA: Maroško, poznáme Vás ako šíriteľa optimizmu a dobrej nálady. Ako to robíte?
M.K.: To je jednoduché. Ja som si zobral takú zásadu do života, že netreba otravovať druhých ľudí svojimi problémami. Každý ich má dosť, nikto mi na ulici nepomôže len tak.
LIGA: Keď neotravujete druhých ľudí, tak koho potom otravujete?
M.K.: Sám seba.
LIGA: No dobre, ale to môže ísť po čase na nervy.
M.K.: No a čo! Idem si niekedy na nervy, preto idem medzi ľudí.
LIGA: Vedeli by ste dať nejaké odporúčania tým, ktorí sú večne smutní, neusmejú sa, človek z nich nedostane pozitívny prejav…?
M.K.: Ťažko týmto ľuďom radiť, lebo to je už v ich povahe vypestované. Ťažko pretvárať človeka, raz keď je taký. Ale v každom prípade zabudnúť na problémy, alebo zahodiť ich za hlavu, ísť do divadla na dobrú komédiu, do kina, zabaviť sa trošku medzi ľuďmi, vyrozprávať sa. Keď už je veľmi zle, treba ísť za nejakým odborníkom, ktorý poradí.
LIGA: Pomáha herectvo a všetko čo s tým súvisí k pozitívnej nálade? Lebo viete, vy musíte byť aj smutný ako herec…
M.K.: V tomto zmysle je to veľmi ťažké povolanie, lebo veľakrát my odhaľujeme tú dušu, my sa pitváme sami v sebe a tie skúšky bývajú veľakrát bolestné – keď to človeku nejde, alebo keď si nerozumie s kolegami alebo s režisérom. Predsa len je to duševná robota, takže veľakrát je to aj bolestné. Keď sa podarí výsledok a keď tam je ten súzvuk s hľadiskom, s tým množstvom ľudí a je úspech, tak je to najlepší liek.
LIGA: Vidím v tomto istú podobnosť medzi hercom a psychiatrom…
M.K: …Určite (smiech)
LIGA: Ďakujem za rozhovor.