Ako ste sa k Lige za duševné zdravie dostali?
Oslovil ma môj priateľ Peter Breier (psychiater, pozn. autora), ktorý potreboval propagovať istú činnosť a akcie v oblasti duševného zdravia. 7. apríla 2000 bol WHO (Svetová zdravotnícka organizácia, pozn. autora) vyhlásený oficiálny Medzinárodný deň duševného zdravia. A odvtedy sa traduje aj moja spolupráca s Ligou – v podstate som autorom myšlienky jej založenia.
Čo bolo impulzom pre jej vznik?
V rámci inej agentúry som rozbiehal kedysi aj Ligu proti rakovine s p. Sirackou, kde som organizoval jej kampane a nástup prvé dva roky. Keďže p. Breier vedel, že s tým už mám skúsenosti a chcel sa poradiť ohľadne toho 7. apríla 2000, keď WHO odporúčala v jednotlivých krajinách robiť určité kampane (témou bola myslím schizofrénia), oslovil ma. Ja som mu vtedy hovoril, že to je veľa práce a chce to veľa energie a ak to má byť „politicky“ kryté a robené systematicky, tak to treba robiť pod jednou hlavičkou – navrhol som teda založiť Ligu.
Liga teda funguje už niekoľko rokov – aké sú doterajšie výsledky?
Od roku 2000 sme pomalými krokmi začali budovať štruktúru, dnes máme svoj ročný rozpočet, ľudí, z vyzbieraných peňazí sme kúpili priestory od mesta, máme prednáškovú sieň a nejaké kancelárie, také nevyhnutné zázemie. Pôvodne sme mali jednu kampaň – začínali sme na jar, ale po dohode s Ligou proti rakovine, ktorá „obsadila“ 7. apríl, sme prešli na druhú stranu kalendára a začali pôsobiť na jeseň. 10. október je Svetovým dňom duševného zdravia. Mediálny tlak však bol natoľko silný, že sme akcie rozšírili a robíme ich v podstate po celý rok.
Hlavná činnosť spočíva v čom?
V detabuizovaní javov, ktoré spoločnosť príliš nechce vidieť, nepotrebuje počuť, zastupujeme aj určité funkcie štátu, ktoré nerieši, prinášame informácie pre pacientov, pre ich príbuzných, aby vedeli, ako sa správať, ak majú doma duševne postihnutého človeka… Tých tém je veľmi veľa, hlavná myšlienka však spočíva v tzv. edukácii prostredia. Prvé roky to bolo viac menej takým odborným smerom, dnes chceme spoločnosti zrozumiteľne vysvetľovať, čo treba robiť, aby duševné zdravie ostalo duševným zdravím – teda uprednostňujeme prevenciu.
Z čoho žijete a z čoho realizujete jednotlivé aktivity?
Máme príjem raz ročne z veľkej pouličnej zbierky Nezábudka, peniaze prichádzajú z 2% daní občanov i firiem, ktorí sa rozhodnú pre našu organizáciu. Pomáhajú i farmaceutické firmy a máme aj osobných darcov, ktorí majú skúsenosť s duševnými problémami v blízkom okolí.
Verejnosť však má negatívnu skúsenosť s Kontom nádeje, kde sa peniaze spreneverili a rozhodoval o nich i člen podsvetia. Aká je záruka, že sa to isté nemôže stať i u vás?
Máme vymyslenú takú štruktúru riadenia, ktorá to de facto neumožňuje. Kontrolujú nás autority, ktorí si nemôžu niečo takéto dovoliť. Sú tam ľudia ako Martin Bútora, Martin Huba, Jozef Jankovič, Anton Srholec a ďalší -čiže mienkotvorné postavy, ktorým 2 x ročne predkladáme prehľad všetkých finančných tokov. Vydali sme sa na veľmi ťažkú cestu a bez peňazí to naozaj nejde.
Viem, že organizujete aj pravidelné prednášky…
Áno – presnejšie – sú to diskusné večery určené pre verejnosť v priestore Ligy alebo na iných fórach ako sú festivaly, veľtrhy a pod.
Svojho času som čítal, že ste s istou farmaceutickou spoločnosťou zorganizovali výtvarnú súťaž pre pacientov s duševnými poruchami. Prihlásených bolo cca 786 diel od 160 pacientov. Nejaké diela sú vraj vystavené v galérii Nezábudka.
Tá firma je kultúrne a filantropicky osvietená nadnárodná spoločnosť. Našli sme tam spriaznenú dušu, ktorá tieto aktivity podporuje a na základe jej osobného nasadenia sa podarilo sprevádzkovať galériu Nezábudka, ktorá raz štvrťročne realizuje skupinové, resp. sólové výstavy výtvarníkov s duševnými poruchami. Pomáha im to prekonávať vlastný osud, pretože cez papier a farby sa dokážu vyrozprávať. My sa to snažíme odborne garantovať a viesť. Pracujeme na tom, aby mali vlastný priestor, je totiž veľmi zaujímavé a príjemné sledovať na vernisážach týchto umelcov, kde to môžu ukázať svojim známym a návštevníkom.
Vlastné aktivity vyvíjate aj na hudobnom festivale Pohoda. Budete tam figurovať aj tento rok?
Áno. Tohtoročný koncert bude v diskusných témach naozaj zaujímavý. Zúčastňuje sa tam veľa mladých ľudí a tak aj názvy tém a samotný jazyk prispôsobujeme tejto cieľovej skupine, aby sme im problematiku prevencie a uvažovania nad vlastnou dušou sprístupnili.
Ozaj – prečo je symbolom nezábudka?
Aby ľudia nezabúdali, že bez duševného zdravia nemôže existovať ani to fyzické.
Vaše internetové stránky sú ladené do veľmi príjemných farieb… bol to zámer?
Modrú so žltou vnímame ako farby nádeje, pokoja a kľudu. To sú hodnoty, o ktoré sa vlastne vo svojej činnosti aj snažíme.
Ďakujem za rozhovor.
Pôvodne písané pre blog.sme.sk, autor Karol Sudor