Liga: Vidno vás na doskách národného divadla, vie sa o vás, že trávite čas na chalupe, pôsobíte veľmi pokojným dojmom. Hrá pri tom všetkom duševné zdravie nejakú úlohu?
M. D.: Samozrejme, to duševné zdravie sa utužuje na tej chalupe, v prírode. Je síce pravda, že aj tam sú niektoré komponenty, ktoré vedia človeka vyviesť z rovnováhy, napr. novinári. Je to ale kontakt s prírodou, ktorá mi dáva vnútornú silu.
Prechádzky do lesa, hubárčenie, pohľad na robotu, ktorú som urobil na chalupe, na záhrade. Duševné zdravie má, samozrejme, veľký význam pri tej rovnováhe, resp. pri tom, že pôsobím pokojným dojmom.
Liga: Keď to tak človek počúva – nerozmýšľali ste nad tým, spojiť to vaše nadšenie pre pobyt na chalupe a v prírode s propagáciou tejto činnosti?
M. D.: Kdesi som čítal: Bože daj mi silu, aby som mohol veci, ktoré viem zmeniť, zmenil. A veci, ktoré nemôžem meniť, aby som nemenil. A daj mi rozum, aby som tieto dve veci vedel od seba odlíšiť. My sme tento program mali v televízii. Napríklad program Chalupárium. Ale jednoducho to stiahli, neboli na to peniaze. Všetko to, na čom sa nedá zarobiť, televízia likviduje. Naša tvorba už vlastne neexistuje. Ani snaha to propagovať – to proste nejde.
Liga: Máte nejaký recept, ako si udržovať dobré duševné zdravie?
M. D.: No nie je zanedbateľný slogan „V zdravom tele zdravý duch“. Predovšetkým sa snažím, aby aj tá moja telesná schránka trošku vyzerala, aby som bol trošku vo fyzickej kondícii. Aj psychika je potom na tom lepšie. Ale je tu veľa príležitostí, ktoré človeka vedia rozhádzať, duševne devastovať. Tu musí nastúpiť rozum a povedať si, že to takto nejde – to je môj recept. Odhadzujem to zlé od seba. Snažím sa na to nemyslieť, snažím sa žiť tak, ako ja chcem. Poviem si, že sú to nepodstatné veci. Ja som tu, mám sa dobre, ja sa chcem mať dobre, všímať si krásne veci, pozitívne myslieť. Ale to musí byť vedome, to si musí človek v sebe vypestovať. Zo všetkého sa tešiť, aj z maličkostí. Život je mozaika z drobných kúskov šťastia, len ich musím vidieť.
Liga: Je veľa ľudí, ktorí tu mozaiku vidia, ale ju nevedia poskladať.
M. D.: Ona sa im poskladá ale sama. Ja iba musím tie malinké štvorčeky tej mozaiky vidieť. Sú na každom kroku. Idem do práce, vidím pohodenú tehlu. Poviem si: to je krásne vyrobená tehla, ako bola vypálená, koľko rúk sa jej dotýkalo. Alebo rozkvitne orgován, prvý orgován. Musím sa pri ňom zastaviť a potešiť sa. Ale ak ho nevidím, hoci prejdem okolo, tak veľa pekných a dobrých vecí mi odíde a ja tu mozaiku neposkladám.
Liga: Čo by ste odkázali naším čitateľom na základe vašich životných skúseností?
M. D.: Hm, ja nie som ani psychológ ani psychiater. Všetko, čo mi robí zle je nepodstatné. Všetko také odhoďte od seba preč. Hľadajte iba tie veci, ktoré vám robia dobre. Ja to takto robím. Takéto veci si všímam a nad nimi sa pozastavujem.
Liga: Ďakujem za rozhovor.