15. 04. 2016 Nezaradené

Moje deti, tvoje deti, naše deti

S pribúdajúcimi rozvodmi pribúda detí z rozvedených rodín a je pomerne častá potreba spojiť dve rodiny – či už natrvalo, alebo aspoň počas víkendov, keď deti navštevujú novú rodinu svojho otca alebo matky.

Noví partneri si často neuvedomujú, že vzťahy k vlastným rodičom si deti postupne budovali od narodenia, zatiaľ čo s nimi len pár rokov, odkedy sa poznajú a vyskytujú v ich blízkosti. Preto múdri z nich nikdy neuvážene rušivo nevstupujú do vzťahov detí so svojimi vlastnými rodičmi.

Prečo však niektoré deti príjmu nových partnerov svojich rodičov a niektoré nie?

Veľkú časť tohto príbehu majú v rukách rozvedení rodičia svojich detí, ich vzájomný vzťah a ich doterajšie rodičovstvo.

Svojou hrivnou však prispieva aj rodinná konštelácia. Keď majú napríklad spojiť dve rodiny s približne rovnako starými deťmi rovnakého pohlavia nenastane – ako romanticky naladení/zaľúbení rodičia očakávajú – láska detí a pekná spoločná hra, ale tvrdá rivalita a ľúty boj.

Ak sú deti aspoň o tri roky/dva a pol roka/ vekovo od seba staršie a ešte k tomu odlišného pohlavia, je veľká pravdepodobnosť, že sa navzájom príjmu ako mladší a starší súrodenec.

V prípade, že ide o viac detí, môžeme podľa vzoru partnerskej komplementarity vypočítať, ako budú na seba reagovať. Napríklad ak sú v jednej rodine len dievčatá a v druhej len chlapci, môže nastať konflikt pohlavia. Ak je v jednej aj druhej rodine najstarší syn nastane konflikt poradia aj pohlavia.

Správanie sa nového partnera k deťom je veľmi delikátna a emocionálne náročná úloha. V zahraničí sa organizujú kurzy a výcviky, u nás sa riešia iba krikľavé prípady zlyhania.

Ak sa rodičia detí a ich noví partneri spoločne zamyslia nad zákonitosťami rodinnej konštelácie, prídu na mnohé veci a ich deti si všimnú, že sa o ne naozaj zaujímajú. Rodinná konštelácia totiž nie je všetko vysvetľujúci princíp. Je to jeden z faktorov, ktorý nám dal život do vienka. Predovšetkým ju však potrebujeme poznať, aby sme ju mohli prijať alebo zmeniť. A keď sme už pritom, dozvieme sa o sebe, svojej rodine, svojich deťoch, bratoch i sestrách i niečo iné, čo sme možno dosiaľ iba intuitívne tušili. A najmä o to ide. Aby sme o sebe a o svojich blízkych premýšľali. S láskou a porozumením.

PhDr. Jolana Kusá