Vďaka Nadácii Orange, výskumnej agentúre 2muse a intelektuálnemu vkladu doc. MUDr. Alexandry Bražinovej, PhD., MPH. prednostke Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty UK, ktorá sa dlhodobo venuje skúmaniu duševných chorôb a doc. MUDr. Ľubomíre Izákovej, PhD., prezidentke Slovenskej psychiatrickej spoločnosti prináša Liga za duševné zdravie aktuálne údaje o stave vnímania duševného zdravia Slovákmi.
Prieskum jednoznačne potvrdzuje volanie expertov v oblasti duševného zdravia a Ligy za duševné zdravie o zásadne väčšiu prioritizáciu osvety a prevencie v oblasti duševného zdravia. Stav, kedy osvetu zabezpečujú neziskové organizácie a neexistuje štátny program na podporu zdravia, preventívne a osvetové programy na zvýšenie informovanosti a znižovanie stigmy, je neudržateľný.
Doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH., Ústav epidemiológie Lekárskej fakulty UK: „Približne štvrtina Slovákov uviedla, že má medzi blízkymi človeka s lekárom diagnostikovanou duševnou poruchou. Ľudia svoje zdravie hodnotia najčastejšie ako „dobré“, či už ide o celkové alebo duševné zdravie. 10 % ľudí uviedlo, že mali niekedy v živote lekárom diagnostikovanú duševnú poruchu. Je to signifikantne menej ako priemerný výskyt duševných porúch v populáciách iných krajín. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že priemerne jedna tretina populácie má niekedy v živote duševnú poruchu. Naše zistenie poukazuje na nízke povedomie Slovákov o duševnom zdraví, prejavoch duševných porúch a dostupnosti služieb starostlivosti o duševné zdravie.“
Každý štvrtý až piaty respondent v prieskume hovoril o pomerne častých prejavoch úzkosti a iných ťažkostiach. Najčastejšie reportované prejavy úzkosti sa v roku 2021 v porovnaním s rokom 2020 nezmenili. Stále ide najviac o podráždenosť, obavy či problém uvoľniť sa. Štatisticky významne v populácii narástol podiel ľudí s miernou úzkosťou (z 23 % – marec 2020 na 30 % júl 2021). Ďalšie hlásené ťažkosti boli únava, ťažkosti so spánkom či jedením, pocity nešťastia a apatie. Pri veľmi vysokej a vysokej miere ťažkostí tieto prejavy značne sťažujú život každému druhému z tejto skupiny (ľudí, ktorí hlásili problémy). Významne väčší podiel žien, mladších Slovákov a ľudí so základným vzdelaním reportuje úzkostné prejavy či iné ťažkosti takmer každý deň alebo viac ako polovicu dní.
Väčšina diagnostikovaných ľudí, ktorí priznali lekárom verifikovanú duševnú poruchu, uviedla, že ako prvého pri duševných problémoch navštívili psychiatra. Pomoc odborníka počas pandémie vyhľadal jeden zo štrnástich ľudí. Ľudia bez predošlej diagnózy ako prvého vyhľadávali všeobecného lekára.
Kto by nám mal s duševným zdravím pomôcť
V prípade duševných problémov by sa polovica ľudí vybrala za psychológom, tretina za svojim všeobecným lekárom. Každý ôsmy by nevyhľadal nikoho. Za všeobecným lekárom by išli hlavne starší Slováci a Slovenky a tí so základným vzdelaním. Naopak, najviac mladých by šlo hlavne za psychológom. Psychiatrov a psychoterapeutov by ľudia v priemere vyhľadávali ako druhých v poradí. Celkovo si len tretina Slovákov vybrala viac ako jedného odborníka, ktorého by navštívili v prípade duševných problémov. Najčastejšie spojenie v mysliach ľudí je návšteva všeobecného lekára ako prvého a následne psychológa.
S pocitom hanby treba niečo robiť
Drvivá väčšina ľudí na Slovensku sa zhoduje, že hanba spojená s duševnou poruchou v spoločnosti stále pretrváva. Slováci sa zhodujú aj v tom, že vzdelávanie v oblasti duševného zdravia je dôležité, súhlasia hlavne so vzdelávaním dospelých a mladých dospelých od strednej školy. Najväčšiu podporu dostalo vzdelávanie v školách – či už detí, alebo učiteľov – a praktické rady a informácie prečo a aké duševné poruchy sa u ľudí vyskytujú. Drvivá väčšina ľudí súhlasí s tým, aby aj zamestnávatelia zabezpečovali vzdelávanie v oblasti duševného zdravia.
Duševné poruchy nesmú byť tabu
Doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti: „Je dôležité vedieť, že v oblasti duševného zdravia sú odborníci dostupní bezbariérovo – nie je potrebné priniesť na vyšetrenie žiadanku. Duševné poruchy nás oberajú o kvalitu života a funkčnosť. Negatívne ovplyvňujú aj naše okolie. Na Slovensku ešte stále bojujeme s hanbou a stigmou, ktoré sa spájajú v očiach mnohých s duševnými poruchami. Najčastejšími z nich sú úzkostné poruchy, depresie, závislosti a demencie. Je potrebné vedieť o ich prejavoch, včas ich rozpoznať a riešiť. K tomu však je potrebné mať správne informácie, ktoré by sme si mali postupne osvojovať v procese vzdelávania. Na nich je založená prevencia. Duševné poruchy nesmú byť ani v našej spoločnosti tabu.“
Podľa prieskumu až 42 % respondentov považuje dostupnosť starostlivosti o duševné zdravie za dostatočnú a 25 % na otázku nevedelo odpovedať. Dá sa usúdiť, že až 67 % ľudí nerozumie tomu, čo starostlivosť o duševné zdravie znamená a čo by od systému mali očakávať. Výsledky sú v príkrom rozpore so skúsenosťami odborníkov, čakacími dobami na psychiatrov aj nedostatkom zariadení, o komunitnej starostlivosti a prepojení so sociálnymi službami a tzv. case managementom v multidisciplinárnych tímoch ani nehovoriac.
Martin Knut, riaditeľ Ligy za duševné zdravie: „Liga za duševné zdravie už 20 rokov pracuje na destigmatizácii duševného zdravia. Aj keď to asi nie je populárne povedať, pandémia mohla byť v niečom prínosom. Treba priznať, že vďaka pandémii Covid 19 sa téma duševného zdravia dostala v priebehu pár týždňov už počas prvej vlny pandémie medzi hlavné správy. Možno až veľmi rýchlo sa k téme začalo prostredníctvom médií vyjadrovať veľké spektrum jednotlivcov a inštitúcii. Mnohí veľmi fundovane a zmysluplne. Ale objavili sa aj menej kvalitné rady. Nie vždy odborne a často aj s určitou mierou dramatizácie sa vytváral obraz veľmi vážnej situácie čo paradoxne spätne mohlo cyklicky zúskostňovať spoločnosť. Preto sme cítili potrebu mať v rukách dáta, aby diskusia o tejto citlivej téme nebola len na báze dojmov, ale aby mala aj svoje racio. Prieskum, ktorý predkladáme, určite nie je jediný prieskum o duševnom zdraví, zachytili sme v poslednom roku a pol aj menšie dielčie prieskumy. Myslíme si však, že rozsahom dát a ambíciou je tento prieskum kvalitnou odpoveďou, ako sme na tom po druhej a tesne na začiatku tretej vlny pandémie.
Zdvorilo vás žiadame pri citáciách z prieskumu vždy korektne citovať ako zdroj zadávateľa, Ligu za duševné zdravie i realizátora, agentúru 2muse.
Celý prieskum si môžete pozrieť tu:
Materiál Doc. MUDr. Alexandry Bražinovej, PhD., MPH. z tlačovej konferencie:
