20. 09. 2020 Nezaradené

Prečo treba investovať do duševného zdravia?

…a ako nasmerovať donorov k tejto naoko neužitočnej téme?

Autor textu: Mgr. art. Martin Knut, riaditeľ Ligy za duševné zdravie SR

Nie sme na tom ako krajina zle. Áno, mohlo by to byť aj lepšie. Ale len rozprávať o tom aké by to bolo, ak by sme mali to, čo majú Česi, alebo Nemci, nestačí. Žijeme v krajine, ktorá je podľa neziskovej organizácie Social Progress Imperative sídliacej vo Washingtone, DC. v rebríčku Index sociálneho pokroku vo svete na 35. mieste z posudzovaných 149 krajín. Na kvalitu života v jednotlivých krajinách sa tento rebríček nepozerá len cez výkonnosť ekonomiky, ale zohľadňuje aj faktory ako dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti, bezpečnostnú situáciu v krajine či mieru slobody jej obyvateľov.

V krajine kde je slabou stránkou prístup ku kvalitnému vzdelaniu, kde sme zahraničím zle vnímaní z pohľadu korupcie, kde z porovnaní nevychádzame dobre v kategóriách ako sú  politicky motivované vraždy, ľudia tu nemajú dostatočný prístup k energii z čistých zdrojov a pod úmrtnosť sa podpisuje aj znečistené ovzdušie, tak čo chce dokázať v tejto krajine občianske združenie s tak neuchopiteľnou témou akou je duševné zdravie?

Čo to vôbec je, to duševné zdravie? Už ho niekto videl? To sú tí spokojní, usmiati ľudia na billboardoch? A prečo sa to vôbec dostalo do Programového vyhlásenia vlády? To naozaj, ak sa tomu budeme venovať, tak nám bude lepšie? To tu fakt nie sú vážnejšie problémy? No sú. Samozrejme, že sú.

Ak si nevieme predstaviť duševné zdravie, tak duševné choroby, tie sme už videli. Ony sú naozaj reálne. Fakt. Na Slovensku má duševnú poruchu diagnostikovanú cca 350 000 ľudí a množstvo ju diagnostikovanú nemá, pretože až 80 % ľudí sa hanbí vyhľadať pomoc. Avšak problémy s duševnými poruchami sa medzi politikmi neberú vážne. Skôr ich ironicky zľahčujú a odsúvajú zo zóny “vážnej“ medicíny do kategórie samoliečby ( čaje, rady kamarátov a rodiny .. ) Veď posúďte, kam nás postoj doterajších elít dostal: na psychiatra sa čaká 2-3 mesiace. Potom má na pacienta 7 minút rozhovoru.

Aj keď budú duševné poruchy opradené predsudkami a mýtmi, aj keď ich my súkromné osoby ale aj politici budeme vytesnovať na okraj svojho záujmu, lebo sa ich bojíme, aj tak tu sú a budú. A je ich viac a viac. My v Lige o nich vieme a vieme čo dokážu. Na Slovensku máme dokonca Útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve financií, ktorý zrátal, že spoločenský náklad na duševné zdravie je 2,4% z HDP čo je neuveriteľných a nepredstaviteľných 2,1 mid €. Sú v tom zahrnuté priame náklady na liečbu duševných porúch, programy sociálneho zabezpečenia vrátane PN, invalidných dôchodkov a dávok v nezamestnanosti a k tomu aj nepriame náklady v dôsledku nižšej zamestnanosti a produktivity práce. Z pohľadu zamestnávateľov je dopad týchto nákladov vyrátaný na 667 milionov €.

Prečo je teda dôležité o duševnom zdraví hovoriť? Štát chystá reformu psychiatrie. Tešíme sa. Z toho budú, veríme, vyplývať aj celkové zmeny pre duševné zdravie populácie. Ale dostať sa k lepším parametrom duševnej kondície nebude možné bez čarovného slova PREVENCIA. A to bude ťažká úloha, pokiaľ sa na osvetu nenájdu peniaze. Ale v konceptoch, ktoré momentálne vidíme a počujeme zo strany štátu sa s týmto žánrom: Ako znižovať zahltenosť medicínského systému pomocou OSVETY a PREVENCIE zatiaľ neráta. Nie len preto, že by na to neboli peniaze, ale hlavne preto, že informácia o tom, ako je to dôležité a vážne, ešte neprenikla do vedomia tých, ktorí na to môžu mať vplyv.

Je tu ešte jedna možnosť ako postupovať. Kde štát nevie, musí si pomôcť sama komunita. Chápem, poviete si, ja platím dane, tak nech sa štát postará. Ideme však takto v starých stereotypoch a pritom vieme, že byrokratické štruktúry sú ťažkopádnejšie ako by sa zdalo. Plnia ešte stále to, čo my občania už dlhšie vidíme v inom svetle. Takýmto ešte nezjaveným fenoménom je nutnosť dať spoločenskú váhu reforme duševného zdravia. Neverím, že bez tlaku osvietených elít dôjde ku zmenám priamo z útrob niektorého ministerstva. Nepríde, lebo nevedia, že treba, aby prišlo. Preto bude dôležité, okrem edukácie populácie, edukovať štátnych úradníkov a tiež aj politikov. Česť a sláva tým pár z nich, čo dnes o duševné zdravie na Ministerstve zdravotníctva už bojujú. Treba povedať, že ich je ako prstov na ruke a vzdelaním sú psychiatri, alebo psychológovia. O ďalších úradníkoch sa dá povedať len toľko, že ak nie ste profesionálne pripravený, tak neviete, že neviete.

Pozeráme sa preto aj na obyčajnú ľudskú vzájomnosť. Na veľkorysosť tých, ktorým bolo dožičené prosperovať. Už tu máme darcovstvo individuálne aj firemné. Financie idú na umenie, šport aj na zdravotníctvo. Ale duševné zdravie je nadrezortné. Preto pôsobí ako by patrilo všetkým a pravda je tá, že nepatrí nikomu. A to je fakt. Chceme pre tému duševného zdravia nadchnúť tých, ktorí ovplyvňujú mienku svojím názorom ale aj možnosťou prispieť.

Investícia do duševného zdravia je investíciou do nás samotných. Duševná pohoda ide ruka v ruke s prosperitou hospodárstva. Mali by sme preto začať hľadať a vidieť také argumenty, ktoré dokážu aktivovať zmenu v premýšľaní spoločnosti o význame a dôležitosti duševného zdravia. Vďaka novému uvedomenému postoju k vlastnému duševnému zdraviu môžeme reštartnúť nielen spoločnosť ale aj životné hodnoty.

Organizácie ako Liga za duševné zdravie potrebujú kapitál a finančné nástroje na to, aby nastavili nový pohľad spoločnosti na duševné zdravie, z iného uhlu akým sa naň dívame dnes. V tomto prípade neplatí, že čo nevidíme neexistuje. Môže to mať ďalekosiahle súvislosti. Napríklad by bolo chybou predpokladať, že tieto investície nezachraňujú životy.

Takže čím viac osvietených ľudí v komunite, tým väčšia šanca na pozitívnu zmenu. Viac duševného zdravia, je viac sebavedomia, viac sebavedomia rovná sa nižšie riziko manipulácie zo strany populistov. A to už môžu byť argumenty aj pre veľkých donorov.