01. 02. 2023 Nezaradené

Pripájame sa k Suchému Februáru

Ukáž svetu, že nepiť je umenie!

Nepiť je umenie! S týmto heslom štartuje ďalší ročník kampane Suchý február, ktorú v susednom Česku pozná a má v obľube už 84% populácie. Rozhodli sme sa, že toto povedomie chceme rozšíriť aj na Slovensku. Takmer polovica účastníkov vďaka kampani zmierni rizikovú konzumáciu alkoholu (a čím ďalej, tým častejšie aj iných nerestí) a každý zo Sušičov sa stáva aj dôležitou inšpiráciou pre viac ako 400 000 ľudí, ktorí sú na Slovensku na hrane rizikovej konzumácie. Tohtoročná suchá téma kampane je: Nepiť je umenie.

Skúsiť si mesiac bez alkoholu vyzerá na prvú dobrú jednoducho. Lenže v skutočnosti je za tým odvaha vyskúšať niečo nové, schopnosť pozrieť sa úprimne sám na seba, sila vykročiť zo zabehnutých koľají a ísť svojou vlastnou cestou. To všetko sa dá povedať aj o umení: z diaľky možno žiadna veľká veda, ale vo chvíli, keď človek sám čelí prázdnemu plátnu, svetlu na javisku alebo bielej stránke, chápe hodnotu diela úplne inak. V Sucháči si myslíme, že svoje umenie – a seba v ňom – môže objaviť každý.

Preto chceme na vlastnú tvorbu a na jej zdieľanie inšpirovať davy. Zapojte sa aj vy. Podporte dôležitú tému a zdieľajte svoje umenie so svetom. Pretože #NEPITJEUMENIE.

Prečo je nepiť umenie?

Na tému súvislosti kreativity a alkoholu bolo vedených množstvo krčmových debát inšpirovaných kusom poézie na vnútornej strane dverí na toaletách, rovnako ako serióznych vedeckých výskumov. Tie analyzovali výskyt psychopatológie, závislostného správania i úmrtia pod vplyvom alkoholu medzi

umelcami. Jednoznačnú odpoveď na to, ako súvisí Pitie&Branie s Písaním&Hraním zatiaľ neposkytla žiadna z týchto analýz. My sa spoločne pozrieme na jednu z teórií opitej múzy.

Psychoterapeut Donald W. Goodwin publikoval na začiatku deväťdesiatych rokov pozoruhodnú štúdiu Alcohol as Muse, v ktorej došiel k prekvapivému záveru – 70 % všetkých spisovateľov ocenených Nobelovou cenou za literatúru, ktorí pochádzali zo Spojených štátov, sa v priebehu života stretlo s vážnou závislosťou na alkohole. Menovite išlo o Sinclaira Lewisa, Eugena O’Neilla, Williama Faulknera, Ernesta Hemingwaya a Johna Steinbecka. T. S. Elliot bol zo skupiny vylúčený len preto, že väčšinu života prežil v Anglicku. Goodwin sa tiež podrobne zaoberal miestom, aké v tvorbe literátov alkohol zastával a dospel k záveru, že nemožno s istotou určiť, či autori potrebujú alkohol na písanie, či naopak nemôžu písať, keď sú opití, alebo či ich pitie s ich tvorbou nesúvisí. Vyzdvihol však niekoľko aspektov, ktoré môžu k zvýšenej náchylnosti literátov k alkoholu prispievať:

  • Exhibicionizmus: ísť „s kožou na trh“ vyžaduje určitú mieru expozície seba samého, a to aj pokiaľ sa jedná o vlastné texty. Alkohol môže tento prvok osobnosti zdôrazniť.
  • Sebadôvera: úzko súvisí s prvým bodom. Panák na posilnenie pred prvým verejným čítaním môže zakríknutému literátovi pomôcť vstúpiť pod svetlá reflektorov.
  • Sústredenie a zmyslové preťaženie: talentovaných spisovateľov vníma Goodwin ako veľmi citlivých ľudí, ktorí môžu trpieť až akousi zmyslovou preťaženosťou. Trocha alkoholu tak paradoxne môže pomôcť tomuto preťaženiu uľaviť a sústrediť sa na písanie.
  • Neistota tvorivého povolania a inšpirácie: alkohol môže predstavovať spôsob, ako sa zbaviť vonkajšieho tlaku na výkon a neustálej vrtkavosti živobytia závisiaceho na tvorivom procese.
  • Duševné muky: niektorí autori priamo uvádzajú, že sú dobrú literatúru schopní napísať, iba ak sú duševne zničení, napríklad nešťastnou láskou, alkoholom alebo kombináciou oboch.

 

Peknú bodku za týmto príbehom píše Ladislav Csémy z NUDZ (Národní ústav duševního zdraví):
„Vztah mezi alkoholem a uměním je vděčným a hojně diskutovaným tématem. Je alkohol inspirující múzou uvolňující imaginaci a tvůrčí fantazii, nebo destruujícím démonem ničícím tvůrčí potenciál i rodinné a sociální vztahy umělce? Vzpomínám na před třiceti lety vydanou knihu Toma Dardise o alkoholu v životě a tvorbě čtyř velkých amerických spisovatelů, Faulknera, Fitzgeralda, Hemingwaye a O’Neilla. Na počátku jejich tvůrčí dráhy byl alkohol vnímán jako benefit stimulující jejich uměleckou produktivitu, postupně však vedl nejen k erozi jejich talentu, ale i k vážným duševním poruchám. Výjimkou ze jmenované čtveřice byl jen O’Neill, který v 38 letech přestal pít a poté napsal své nejslavnější hry. I u nás máme mnoho vynikajících umělců, kteří by mohli vypovídat (a někteří i vypověděli) o tom, co jim alkohol dal a vzal. Těším se, že nás snad něco z tohoto obohatí i v letošním ročníku Sucháče.”

Co prinesie Suchý február svojim účastníkom?

Suchý február sa stal kampaňou za „čistokrvný život“, ktorá pre mnohých účastníkov neznamená iba mesačný detox od alkoholu, ale celkovú očistu spojenú so zdravým životným štýlom a chuťou urobiť pre seba niečo zmysluplné. Rovnako ako inšpirovať ostatných. Že ľuďom triezvosť zachutí, potvrdzuje aj 53 % účastníkov, ktorí v prieskume po štyroch mesiacoch potvrdzujú dlhodobé zvoľnenie v konzumácii alkoholu. Často preto, že im Sucháč otvoril oči a pomohol k príjemnej sebareflexii. Takto sa nám to môže páčiť všetkým.

Pozitívna kampaň ale tiež reaguje na skutočný problém. Alkohol je každodenným spoločníkom našich životov, opojný nápoj plný radosti aj droga, v ktorej sa rozpustila nejedna dobrá duša. A práve vďaka kampani Suchý február v spoločnosti viac a viac rezonuje otázka: Prečo vlastne pijeme? Šesť ľudí z desiatich má vo svojej blízkosti niekoho, kto v súboji s alkoholom ťahá za kratší koniec. Sucháčom sa tak prihovárame k sebe, ale aj k ľuďom okolo nás.

Suchý február je plný príbehov aj dát o alkohole a jeho úlohe v našich životoch aj v celej spoločnosti. Prispievajú do neho účastníci Sucháča, lekári a terapeuti, adiktológovia, novinári, české a slovenské osobnosti, vyhlásené reštaurácie a bary, študenti a tiež ľudia, ktorí s alkoholom sami bojujú. Tým všetkým za to patrí veľká vďaka. Každý tento príbeh totiž pomáha šíriť tú jedinú podstatu Suchého februára. Pomôcť zistiť nám – a stále viac aj ľuďom okolo nás – kto koho tu ovláda.

„Ovládáme my alkohol, alebo alkohol ovláda nás?″

Suchý február nechce prohibíciu, ani nebojuje proti alkoholu ako takému. Je to osvetová kampaň za zdravší a uvedomelejší život, do ktorého patrí aj (spravidla) umiernená konzumácia. Je založená na skutočnom probléme, ktorý na Slovensku máme. Tým je neúmerne vysoká spotreba alkoholu a s ňou spojené negatívne dôsledky. V číslach to na Slovensku vyzerá takto:

  • 5% celkovej úmrtnosti na Slovensku súvisí s alkoholom
  • Vyše 400 tisíc ľudí je za hranou rizikového pitia, teda cca každý 11.dospelý
  • Podľa WHO sa na Slovensku vypije až 11,5l čistého alkoholu na každého Slováka staršieho ako 15 rokov

Nie je to len o nás a SHD

Cieľom Suchého februára nie je to, aby sme boli abstinenti – to by sme celé tri roky nesmeli vypiť ani kvapku alkoholu. Ale vieme, že je okolo nás množstvo tých, ktorí problém s alkoholom reálne majú, a že je jednoducho dobré tieto témy otvárať. V práci, doma, medzi kamarátmi, v škole. Sme zároveň presvedčení, že pozitívna kampaň, ktorá ľudí baví a motivuje, je účinnejšia ako hocijaká regulácia alebo represia. A preto na zapojenie do kampane a šírenie jej myšlienky vyzývame aj každého z vás. Alkohol sa totiž nemusí týkať len nás, ale aj ľudí okolo nás, kvôli ktorým sa stávame niečím ako „pasívnymi fajčiarmi“, teda skôr konzumentmi alkoholových excesov. Hovorí sa tomu SHD – second-hand drinking (pitie z druhej ruky). Keď napríklad pije náš rodič a na nás to negatívne dopadá. Alebo keď pije náš kamarát, kolega či zamestnanec. Veríme skrátka, že sa vám mesačná abstinencia stane užitočnou životnou skúsenosťou, po ktorej budete vedieť, že aj keby ste strávili príjemný večer s dvojkou dobrého vína, budete vedieť, že by ste to zvládli aj s bylinkovým čajom.

Spoznajte nový rozmer triezvosti na stránkach www.suchyfebruar.sk.