09. 05. 2016 Nezaradené

Prvý a dúfam, že nie posledný raz

V utorok 3. mája 2016 som sa vo výtvarnom ateliéri Mira Gábriša a Zuzany Benkovej v bratislavskej Cvernovke ako diváčka zúčastnila multiartovej performance – MULTILAB. Prišla som tam na pozvanie poetky Judity Kaššovicovej.

Hneď po príchode do areálu Cvernovky ma očaril zjav tejto bývalej továrne na výrobu nití – hoci sú budovy schátralé, ich mohutnosť je impozantná. Už chodba vedúca k ateliéru prekypovala umením – na stenách viselo mnoho veľkých obrazov – diel Mira Gábriša.

V ateliéri panovalo prítmie, no mala som pocit, že je príjemne prežiarený svetlom a teplom – tak som cítila atmosféru srdečnosti, útulnosti a tvorivosti. Zuzka Benková ma ponúkla koláčom a kávou, ktoré mi veľmi pochutili. Aj tu zdobilo steny viacero Mirových obrazov. Kto by chcel vidieť tie Zuzkine, musel by zájsť do Divadla Malá scéna STU, kde je nainštalovaná jej výstava. V prednej časti priestorov sa vynímalo neveľké pódium a za ním premietacie plátno, ktoré bolo vyššie než dospelý človek a jeho šírka bola ešte väčšia.

Okolo piatej hodiny popoludní sa predstavenie začalo. V rámci projektu MULTILAB sa predstavili: Zuzana Benková – hra na bubienok a hrkálky, Judita Kaššovicová – prednes poézie, Juraj Turtev – alikvótny spev a pískanie, Miro Gábriš a herečka Heidi – pohybová performance a hra tieňov. Celkový dojem umocňovala aj projekcia filmu s motívom cesty krajinou na premietacie plátno. Performance ako celok na mňa hlboko zapôsobila, bola mnohovrstevnatá, mnohovýznamová, mnohoplánová. Ja osobne som ju vnímala ako alegóriu životnej cesty a vzťahu človeka (dbajúceho hlavne na vonkajší dojem) k svojej duši a k svojmu duchovnému rozmeru. Evokovala vo mne starú pravdu, že ak sa človek nestará o to, čo mu hovorí jeho duša a správa sa k nej macošsky, duša sa môže vzbúriť a „potopiť“ človeka aj po fyzickej stránke. Ale, ako poznamenala Judita Kaššovicová, duchovno napokon vždy zvíťazí, pretože je nad všetkým.

Ako som sa dozvedela, v budove bývalej pradiarne Cvernovky majú ateliéry mnohí umelci. Do konca júna tohto roku musia tieto priestory vypratať, pretože majiteľ areálu chce začať s rekonštrukciou budovy. Nič už nebude také ako bolo. Cvernovka však na mňa urobila taký hlboký dojem, až tajne dúfam, že raz sem znova budem chodiť na nejaké umelecké podujatia. Že duchovno v týchto industriálnych priestoroch definitívne zvíťazí.

Ružena Šípková