16. 06. 2015 Nezaradené

Rieka života

Usaď sa pohodlne na svoju stoličku…

Nadviaž spojenie so svojím dychom a začni dýchať vedome a zhlboka – do brucha. Môžeš zavrieť oči…

So zavretými očami vnímaj všetky zvuky, ktoré sa ozývajú, ktoré sú stále menej dôležité, pretože stále lepšie počúvaš svoj dych. Tie jemné záchvevy vzduchu ,ktoré prúdia nosom dovnútra a von.., vlastným rytmom, podobným rytmom mora, morských vĺn, ktoré prichádzajú a zase sa vracajú… približujú sa a zasa sa oddaľujú.

Tvoj dych je stále hlbší a ty si stále uvoľnenejší, možno už teraz cítiš nejakú zmenu. Je v poriadku že cítiš čokoľvek. Tvoje telo samo najlepšie vie ako sa čo najlepšie odreagovať a uvoľniť, či už tomu procesu venuješ pozornosť, alebo nie. S každým nádychom si hlbšie a ďalej..myšlienky, ktoré sa ti zdali dôležité sú stále vzdialenejšie a ty si od nich slobodnejšia/ší.

A vieš, že nie je potrebné nič robiť, že nemusíš rozumieť a chápať… počúvaj len môj hlas… bude ťa doprevádzať na ceste do ríše fantázie.

Vydaj sa v predstavách na breh rieky. Vnímaj farbu tej rieky. Vnímaj ako sa pohybujú vlny…, ako rieka plynie… .

Trblietanie a lesk hladiny.

Vôňu rieky..

Z akého smeru prichádza?

…kam plynie?

.. A ako tak sleduješ pohľadom prúd rieky a tam tvoj pohľad o niečo zavadí a zotrvá.

Samé od seba sa vynárajú spomienky nato, ako doteraz plynul tvoj život ….sú to myšlienky, alebo obrazy…

Najskôr sú možno vzdialené… , ale vynárajú sa stále bližšie a jasnejšie.

Objavuje sa jedna scéna… a teraz ďalšia.. a možno ešte ďalšia scéna…

Riaď sa pritom všetkom vlastným tempom, tempom svojho dychu…

Chápeš jasnejšie a hlbšie ako predtým.

Vynára sa otázka, a nie je to hodnotenie: ako doteraz plynula rieka môjho života?

Pomaly a lenivo, alebo rýchlo…

Okolo útesov a cez stavidlá.

Ako úzka riečka alebo mocný tok?

V ohyboch a zátočinách, alebo rovno ako strela?

Kde bolo prítoky, stavidlá, priehrady… Aké a kde boli bójky, ukazujúce cestu…

Kde sú miesta čírych vôd a kde je voda kalná….

Cítiš silu, vychádzajúcu z toku tejto plynúcej rieky….

Okamih za okamihom…

Hodinu za hodinou …

Deň za dňom…

Rok za rokom…

Rok čo rok plynie ďalej.

Stopa tvojho života…tok tvojej rieky. Tvoj pohľad zvedavo putuje po prúde rieky a vedie ťa… a ty sa odvažuješ pozrieť do budúcnosti.

Kam ťa pohľad nesie?

Do akej neznámej krajiny?

Na aké miesta a akým ľuďom? Nech je to čokoľvek, ty si proste vyberáš to najlepšie. A teraz je čas vyraziť.

Všetko, na čom záleží si môžeš priniesť zo sebou! Do tohto priestoru a tohto času.

Otvor oči, pretiahni sa, precitni, a vráť sa so všetkým, čo si prežil/a, späť.

Autori: R.Weber – J. Kusá