19. 12. 2023 Nezaradené

Stres v období Vianoc a konca roka.

Stres v období Vianoc a konca roka.

Vianoce sú vraj krásny čas, kedy si máme odpočinúť a stretnúť sa s blízkymi. Na Slovensku však nastane sťahovanie krížom cez celú krajinu, aby sa rodiny aspoň raz za rok stretli. Všetci chcú stihnúť všetko. Zdravý rozum hovorí, že sa to jednoducho nedá.

Vianoce a príprava na tieto sviatky vytvárajú neprimeraný tlak na našu psychiku, a žiaľ, veľa ľudí to nevie zvládnuť a prežíva traumu z neschopnosti mať všetko, čo vraj „musíme mať“. Premýšľajme, čo je to najvzácnejšie, čo na tomto svete máme? Psychológovia a psychiatri hovoria, že máme prílišnú snahu podriaďovať sa autoritám, aj domnelým. Nezvykneme podrobiť kritickému zváženiu to, čo vidíme alebo čítame. Skúste sa dohodnúť s vašimi blízkymi (nielen s rodinou, ale aj s priateľmi), že namiesto darčekov, si darujete to najvzácnejšie, čo máme – a to je náš čas. Venujme si spoločne prežitý a niečím spríjemnený spoločný čas.

Šťastní alebo nešťastní sme totiž na základe vlastného rozhodnutia a ak si správne v sebe spracujete svoj plán, o čom by Vianoce mali byť, že sú sviatkami lásky, pokoja a radosti z daru, ktorý dostali všetci ľudia rovnako, ktorým je narodenie Ježiška v chudobe a skromnosti, potom môžete byť schopný byť v pohode, mať sebaúctu, sebavedomie, aj keď práve nemáte dosť peňazí na darčeky. Nakoniec, čo to je „dosť“? Keď sa prestanete porovnávať s inými, môžete si stanoviť vlastné meradlo. Môže sa stať, že máte pravidlá v rodine, ktorým momentálne nemôžete vyhovieť. Už to, že sa trápite znamená, že ste zrejme dobrý človek so štedrým srdcom, ktorý by rád obdaroval a to je vaša hodnota, ktorú blízki určite poznajú a oceňujú. Krásne darčeky je možné pripraviť i bez peňazí: vtipné, pozorne vybraté, vlastnoručne vytvorené, alebo dotvorené. Dôležité je to posolstvo lásky, ktoré darčeky nesú. Navyše darčeky sú iba jedným jazykom lásky. Sú aj ďalšie – pozornosť, spolupatričnosť, pohladenie, dobré slovo, ocenenie, celý rok toho býva nedostatok, ako darček sa to veľmi cení.

Pripravte si, čo pekného poviete každému členovi rodiny počas Vianoc, také, čo Vás občas napadne a nikdy ste to nevyslovili. Také skutočne od srdca. Uvidíte, že budete po sviatkoch mať dobrý pocit a spokojnú rodinu, pokiaľ je v nej inak všetko v poriadku.“

Ako mám zvládnuť prílišný smútok, ktorý pociťujem vždy počas sviatkov a špeciálne na Vianoce?

Konečne prepátrajte ten smútok: o čom je? Odkedy ho pociťujete, čo je pod ním, aké iné emócie? Pod smútkom býva hnev, krivda, bezmocnosť, vina,  hanba. Stalo sa niečo vo vašom živote, čo nemáte doriešené? Pravdepodobne tušíte o čo ide. Tak ako sa dá na Vianoce tešiť s detskou radosťou, dá sa podobne aj byť smutný a môže to byť hlboko uložený smútok zo starých zranení, aj z detstva. Na príčinu, na deje, ste možno už aj zabudli, ale pocit zostal.

Možno to niekto nechce riešiť, lebo byť smutná/ý je ľahšie. Možno ste si zvykli, že je to tak, na Vianoce ste smutný. Hodí sa to k sentimentálnej nálade Vianoc… Je načase otvoriť ten priečinok so smútkom. Pravdepodobne ide o tzv. nedokončené záležitosti. Niečo, čo sa už nedá zmeniť, tak ste unikli do smútku a bezmocnosti. Ale dá sa to ukončiť, dá sa na tie veci, ktoré sa stali,  pozrieť inými očami, pretože dnes ste iný človek ako vtedy, keď sa to dialo a rozhodne nie bezmocný. Môžete sa nazlostiť a vyhnať smútok, urobiť miesto pre celú škálu iných emócií, ktoré sa vám ponúkajú.  Aj radosť a pokoj. Svoje pocity máme my, nie ony nás. Preto, keď sa rozhodneme, vieme ich zmeniť. Aj odveký smútok z Vianoc. Ako by ste sa vlastne chceli cítiť na Vianoce? A čo vám v tom bráni? Ak vám to nepôjde samému/ej, navštívte psychológa, psychoterapeuta, alebo podobného odborníka. Prvý krok ste už urobili, tým, že ste o svojom smútku začali hovoriť.

Človek si vytvorí mnoho vrstiev predsudkov, stereotypov, ktoré sa viažu ku Vianociam. Napríklad vrstva sklamaní z nesplnených očakávaní, vrstva mindrákov, komplexov, že neboli dosť dobré, hnevu a zlosti, že sme znova verili a dúfali a nebolo to dokonalé. Vlastne to bolo mizerné a k pocitu, že nikto ma nemá rád, nikto o mňa nestojí, keď ani na tie Vianoce nemám to, no proste TO. Radšej keby neboli, lebo prinesú len sklamanie a bolesť, upozornia na to, čo nemám, vravia si niektorí. Ale to je len uhol pohľadu. Vždy ho možno zmeniť, len to chce aj trochu aktivity. Ako urobím niekomu radosť, koho prekvapím, komu pomôžem? To sú správne otázky na pocit strachu z Vianoc, lebo Vianoce sú šanca. Môžete urobiť ešte niečo: meniť svoje pocity, čítajte pozorne sú to vaše pocity. A nikto iný, iba vy ich môžete aj zmeniť.

A čo by ste radi cítili miesto strachu z Vianoc?

Opakom strachu je ne-strach, teda odvaha, tá sa tak celkom nespája s Vianocami, ale môže vám pomôcť. Odvážte sa vyjsť do vyzdobených ulíc, len sledujte dianie a svoje pocity. Hľadajte príjemné vône, melódie, tváre ľudí, ktorých stretávate a uložte si ich do pamäte. Vždy, keď budete mať príjemný zážitok, napriek vianočnej atmosfére, urobte jeden pohyb, spojte napríklad dlane akoby do tichého potlesku. Keď ich budete mať aspoň päť, tých tichých tlesknutí, môžete ísť domov. Skúste to opakovať: navštívte obchody, kníhkupectvo, nakoniec vianočný stromček na námestí, Vianočné trhy, hľadajte príjemné pocity, dobré zážitky, ktoré by prekryli a postupne nahradili strach z Vianoc. Doma si skúste svoj tichý potlesk a sledujte, či sa príjemné pocity uložili do vašej pamäti a či sa vynoria. Dovoľte príjemným pocitom, aby sa vynorili. Ak sa ešte stále nebudete na Vianoce tešiť, aspoň budete mať energiu na riešenie vášho vnútorného problému s Vianocami.

Najhlbší je pocit, že sa chcem všetkým sviatkom, aj Vianociam vyhnúť. Alebo „myslím si, že nenávidím sviatky“!

Vianociam sa v súčasnosti nedá vyhnúť bez väčšej námahy. Dá sa to depresívne, v hlbokej samote a sebaľútosti. Dá sa to tiež v pokoji a pohode. Sú aj takí ľudia, ktorí ignorujú Vianoce. Nezapínajú si TV, púšťajú si platne, alebo DVD a majú dobrý pocit, že sú silnejší ako vonkajšie tlaky, že sú ľudia, ktorí riadia svoj život a majú z toho sviatok, aj keď to nie sú práve Vianoce. Takejto vnútornej voľbe nemožno nič zazlievať. Niektorí odídu na chatu, na dovolenku, do inej civilizácie. To sa už viac podobá na útek. Vždy je dosť nápadné a tak trochu asociálne, robiť niečo úplne iné ako všetci ostatní, ako väčšina. Preto je jednoduchšie sa s Vianocami vyrovnať a nájsť si spôsob, ako si ich urobiť po svojom. Veď aj ľudia iných konfesií, ktorí žijú medzi kresťanskou väčšinou, si dávajú darčeky, alebo aspoň deťom, prípadne im aj urobia stromček. Taká je príťažlivá sila týchto sviatkov. Na sviatkoch pokoja, radosti, otvoreného srdca si každý môže niečo nájsť: dávať, dostávať, byť lepším, milovať, vydržať, potešiť, potešiť sa..

Tiež by sme poradili, aby sme sa človek poskúsil pozrieť na to, ako to má s ostatnými sviatkami? S narodeninami, meninami, výročiami? Pamätáte si ich, máte v rodine rituály, ktorými ich slávite? Sú rodiny, ktoré si z rôznych dôvodov nevypestovali rituály sviatkov, gratulácií, obdarovávania. A niektoré nemajú na rituály dosť dobré vzťahy. Sú to často rodiny, ktoré bojujú o prežitie, či už v materiálnom, alebo duchovnom slova zmysle. Vždy je možné slobodne sa rozhodnúť o zmene programu. Môže ňou byť aj réžia Vianoc. Miesto odmietnutia skúsiť prijatie Vianoc. Prijať Vianoce ako pokus, pre tento krát. Dobrý dôvod sa vždy nájde, skutočne to nemusí byť iba konformita. Zmena je život a Vianoce sú na ňu najlepšia príležitosť. Stačí sa pozrieť na svoje očakávania a túžby. Možno by sme si niektoré mohli naplniť, možno aj niektoré z tých, ktoré sme už dávno vzdali.  Ak nájdeme guráž a energiu zmeniť to, čoho sme sa doteraz báli, čomu sme sa vyhýbali a netrúfali si pozrieť sa skutočnosti do očí. Čoho sme sa to vlastne báli? Vianoce majú predsa čarovnú moc a silu.

Ako sa necítiť sám, keď všade propagujú rodinné sviatky a ja som dlhé roky sám/sama, alebo práve rozvedený/á, alebo jednoducho len stále „single.

Najlepším riešením, keď sa nechcete cítiť sám/a, je nebyť sám. Alebo je to aspoň jedno z dobrých riešení. Keď sa poriadne rozhliadnete okolo seba, určite zistíte, že je tu niekto, kto bude vďačný za vašu spoločnosť, že môžete urobiť svojou prítomnosťou radosť a možno aj dobrý skutok. Možností je plno – známi, vzdialenejší príbuzní, kolegyne, kolegovia, kamaráti/ky, rôzne domovy, núdzni a opustení ľudia. Nie ste jediný, komu kto je sám a hrozí mu, že bude sám aj pri štedrovečernom stole. Láska je zázračná substancia, môžeme ju získať tým, že ju dávame. Pozrite sa, kto varí tento rok kapustnicu pre bezdomovcov, kto pečie koláče pre útulok, pre ubytovne vo vašom okolí, niečo tam prineste, porozprávajte sa, alebo vyvenčíte psíkov v Ochrane zvierat. Keď si nájdete spôsob, ako dať svoju prítomnosť iným ľuďom, nebudete sa cítiť sám/a, aj tí ľudia zostanú vo vašom živote, lebo na tomto svete nás je plno a akých rôznych. Zároveň dostanete prítomnosť a reakcie iných, bude vám ľahšie vydržať aj sám/a so sebou. Uvidíte množstvo osudov, nebude sa vám ten váš zdať taký krutý, či výnimočný.

Ak sa predsa rozhodnete zostať fyzicky sám/a, čo niekedy býva tiež dobré rozhodnutie, cítiť sa môžete úplne komfortne – naplánujte si program, v ktorom by nemala chýbať pekná a dobrá vrstva spomienok a rovnako dobré plánovanie potrebných a pozitívnych vecí na najbližšiu budúcnosť. Vianoce sú časom rituálov. Sľúbte si, že si urobíte rituál:  spomeniete si na päť príjemných vecí, ktoré ste zažili za tento rok a vždy sa usmejete a zavoláte „áno. Nahlas.  Možno sa budete cítiť trochu zvláštne, ale nie smutne. Môžete ho pokojne opakovať každý boží vianočný deň.

Najdôležitejšie je, aby ste vedeli, že ste sám/a dobrovoľne. Môžete tiež urovnávať veci vo svojej duši, odpúšťať, pripustiť si smútok a pustiť ho zo seba a podobne. Vianoce sú duchovné a meditatívne sviatky. Môžeme ich stráviť sami a necítiť sa sami, len musíte uveriť, že aj vy ste jedinečná ľudská bytosť, na tomto svete neopakovateľná, originál. Že ste pre tento svet vzácnym darom.  A je na vás, čo s tým v najbližších časoch urobíte.

Pre všetkých ľudí, ktorí sa počas Vianoc ocitli v psychickej kríze je tu psychologická Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566, kde Vám odborníci pomôžu nepríjemné stavy prekonať.

Zásady, ktorými by sme sa mohli riadiť počas Vianoc:

  • mať realistické očakávania,
  • neotvárať riešenia problémov – odložiť riešenia na iný čas (Vianoce bývajú často katalyzátorom rodinných hádok a sporov)
  • dodržiavať vlastnú osobnú psychohygienu, to znamená myslieť aj na svoje potreby, pohyb na čerstvom vzduchu, ideálne každý deň (nielen vitamín D, ale aj hormóny „pohody“ sú pre nás veľmi dôležité),
  • ak sa dá, čo najviac zdravá životospráva – vynechať alkohol, vyvážená strava, dostatok spánku v pravidelnom režime, pohyb, striedať aktivitu s oddychom,
  • priestor pre spiritualitu tak, ako je to každému jednotlivcovi vlastné a upravené v daných rámcoch opatrení.

Počas vianočných sviatkov sú hlavne starší ľudia viac zraniteľní a preto nezabúdajme ani na nich a venujme im dostatok pozornosti, aby sa necítili osamotení.
Zaspomínajme si spolu, zasmejme sa, pýtajme sa na to, čo potrebujú. Nemocnice, obzvlášť geriatrické a gerontopsychiatrické oddelenia sa cez Vianoce zaplňujú staršími ľuďmi, ktorí nemajú kam ísť, aj keď majú svoje rodiny … Štedrý večer môžeme stráviť v spoločnosti, ktorá nám robí radosť a tradičné voľné miesto pri stole nás k tomu dokonca vyzýva. V každom dome sa predsa vianočná tradícia a rituály rozhostia trochu inak, na svoj jedinečný spôsob.

Po Vianociach prichádza koniec roka, ľudia zvyknú bilancovať minulý rok, dávať si záväzky do nového. Čo by ste im poradili, ako sa s tým vyrovnať, aby predišli napr. sklamaniam?

Snaha dávať si novoročné predsavzatia súvisí s čistým štítom, s ktorým vstupujeme do nového roku. Posilnení úspechmi alebo poučení zo sklamaní z minulého roku si pod vplyvom novoročného odrátavania sekún možno naliehavo uvedomujeme potrebu zmeny, potrebu práce na sebe. Jedným z dôvodov, prečo ľudia vo svojich predsavzatiach zlyhávajú môže byť aj to, že si dávajú príliš veľké ciele, alebo ich definujú veľmi zoširoka. Vtedy je dobré rozmeniť si cieľ na menšie čiastkové, ktoré sa ľahšie splnia.

Tiež máme mať na pamäti, že neúspech patrí k životu, tak sa treba pokúšať znova a znova a po prípadnom neúspechu by sme nemali zahodiť doterajší progres za hlavu.