25. 08. 2020 Správy

Svetový deň duševného zdravia 2020

Drahí priatelia,

prinášame Vám slová prezidentky Svetovej federácie duševného zdravia, Dr. Ingrid Daniels, ku Svetovému dňu duševného zdravia, ktorý aj tento rok tradične pripadne na 10.októbra 2020:

Svet zažíva bezprecedentný vplyv aktuálnej globálnej situácie, kvôli COVID-19, a to, samozrejme, ovplyvňuje aj duševné zdravie miliónov ľudí. Vieme, že úrovne úzkosti, strachu, izolácie, sociálneho dištancovania a rôznych iných reštrikcií, neistota a emocionálne vypätie, sa stali tak rozšírené, pretože celý svet sa snaží dostať vírusovú pandémiu pod kontrolu a nájsť všetky možné riešenia.

Súčasná celosvetová pandémia vznikla už aj tak zúfalej situácii v oblasti duševného zdravia, ktorá je rovnako zaznamenávaná celosvetovo. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len WHO), až 450 miliónov ľudí žije s duševnými ochoreniami, ktoré patria medzi hlavné príčiny globálneho zaťaženia chorobami a zdravotného postihnutia na celom svete (WHO, 2001). Ďalej WHO uvádza, že takmer každý štvrtý človek v populácii je zasiahnutý nejakou duševnou poruchou v určitom štádiu svojho života. Zatiaľ čo poruchy duševného, neurologického charakteru, poruchy súvisiace s návykovým užívaním drog spôsobujú vysoké zaťaženie zdravotníckeho systému, predstavujú takmer 13% celkového globálneho zaťaženia chorobami (WHO, 2012). Zároveň, podľa údajov WHO z roku 2018, každých 40 sekúnd na svete niekto spácha samovraždu. Ročne sa to vyšplhá až na 800 000 ľudí, ktorí zomrú v dôsledku samovraždy, čo je viac ako počet ľudí ktorí zahynuli vo vojne či následkom násilnej vraždy. V tomto prípade hovoríme tiež o skutočnosti, že ľudia sa o samovraždu pokúšajú opakovane, podľa údajov WHO, aj každoročne. Predchádzajúci pokus o samovraždu je vždy tým najdôležitejším rizikovým faktorom pre opakovaný pokus o samovraždu v bežnej populácii. Samovražda, je zároveň, druhou najčastejšou príčinou smrti medzi 15-29 rokom života, zatiaľ čo 79% samovrážd v globálnom spektre sa vyskytuje v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Každá strata života je tragédiou, ktorá ovplyvňuje rodiny, komunity a celé krajiny a má dlhotrvajúce, devastačné dôsledky na pozostalých.

Aj tento pochmúrny pohľad vyžaduje našu reakciu, pretože duševné zdravie má v týchto časoch prioritu viac, ako kedykoľvek predtým.

V roku 2018, Svetové ekonomické fórum uviedlo, že choroby duševného zdravia proporcionálne rastú v každej krajine. Svetové hospodárstvo by tak mohli stáť až 16 biliónov dolárov v rokoch 2010 a 2030, ak sa aj naďalej nebude riešiť kolektívne zlyhanie. Čelíme kolektívnej a medzinárodnej kríze duševného zdravia aj napriek tomu, že sme v posledných dvoch desaťročiach boli varovaní pred touto bezprostrednou katastrofou. Preto, je podľa OSN: „nevyhnutné univerzálne zdravotné pokrytie, ktoré je vyjadrené ako kľúčový cieľ v rámci trvalo udržateľného rozvoja pre dobré zdravie a pohodu, motivované túžbou po spravodlivosti v zdraví na celom svete“ (OSN, 2015). Toto univerzálne zdravotné zabezpečenie znamená, že ľudia majú prístup ku kvalitným službám duševnej starostlivosti kedykoľvek keď to potrebujú a to bez výrazného finančného zaťaženia. Veríme, že sa to stane skutočnosťou a že sa to odštartuje silnou primárnou zdravotnou starostlivosťou, ktorý je zameraný na potreby a preferencie jednotlivcov, rodín a komunít. Aby sa zdravie stalo realitou, vlády musia investovať do duševného zdravia.

Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus, riaditeľ WHO, sa k téme  duševného zdravia vyjadril, že „svet by mal akceptovať univerzálnu koncepciu zdravotného pokrytia. Duševné zdravie je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Nikomu na svete by nemal byť prístup k starostlivosti o duševné zdravie odopretý len preto, že je chudobný alebo preto, že žije na odľahlom mieste.“

Aj toto vyhlásenie si vyžaduje, aby v súčasnej globálnej zdravotnej núdzi nikomu nebola odopretá starostlivosť o duševné zdravie. Národné plány v oblasti psychosociálnej podpory a duševného zdravia sa musia zaoberať dôsledkami pandémie COVID-19 na duševné zdravie a jej dopadom na občanov.
Je preto veľmi žiadúce a dôležité si ako tému Svetového dňa duševného zdravia 2020 zvoliť:

DUŠEVNÉ ZDRAVIE PRE VŠETKÝCH – VÄČŠIA INVESTÍCIA – VÄČŠIA DOSTUPNOSŤ 

Duševné zdravie je ľudským právom – je načase, aby sa aj duševné zdravie stalo dostupným pre všetkých. Kvalitná a prístupná primárna zdravotná starostlivosť je základom univerzálneho zdravotného pokrytia a je nevyhnutne potrebná, najmä teraz, keď sa svet potýka so súčasnou krízovou situáciou. My, zástancovia duševného zdravia preto potrebujeme, aby sa duševné zdravie stalo realitu pre všetkých a všade. Sme tiež presvedčení, že táto výzva na akciu sa posilní prostredníctvom našich aliancií, spolupráce a partnerstiev vo svete, aby sa zabezpečilo, že investícia do duševného zdravia bude mať prioritu, najmä počas obdobia COVID-19.
A preto, pozývame Vás všetkých, aby ste sa aj vy pripojili k tejto výzve, aby sa tak zdôraznila potreba väčších investícii do duševného zdravia, aj počas tejto globálnej krízy. Svetový deň duševného zdravia nie je jednodňovou udalosťou. Musíme začať hneď a pokračovať v našej výzve tak dlho, kým nezabezpečíme, že nikto nezostane v pozadí. K dispozícii je skvelá príležitosť zamerať sa na väčšiu investíciu do duševného zdravia pre všetkých, ktorá symbolicky vedie ku Dňu duševného zdravia, 10. októbra.

Spoločne sme silnejší, spolu môžeme urobiť naozajstné globálne zmeny. Cieľom Dňa duševného zdravia je zvýšiť povedomie v globálnej komunite a to predovšetkým v programoch týkajúcich sa kritického uvažovania o duševnom zdraví. Celosvetovým zjednotením a prostredníctvom spolupráce s rôznymi partnermi sa neustále usilovať vytvárať zmeny v spoločnosti.

Všetci spoločne tak môžeme pomôcť zjednotiť prístup k duševnému zdraviu pre všetkých.