Všetky dôležité informácie, ako pomôcť nájdete na stránke:
Ми живемо в часи повні викликів. Сьогодні нашому сусіду потрібна допомога. Звертаємось до зрілої громадянської сполочності, щоб ми посилили віру в людське співчуття, взаєморозуміння та віру в силу сполочності. Будьмо людяні, емпатичні та проявим особисту прихильність та солідарність.На нашу землю вже приходять люди з України, які тікають від російської агресії, від небезпеки війни. Їм буде необхідна не лише матерільна допомога, але й прояв розуміння. Тому будемо готові їх прийняти та запропонувати їм все на що достойна людська істота має право. Не забувайте, що і в малих проявах солідарності є відповідь диктаторам, які незважають на людське життя.
У зв’язку з актуальною ситуацією ми раді, що маєм лінію довіри. Зараз шукаємо для роботи на ній українських спеціалістів, які здатні запропонувати низькопорогову психологіцьку допомогу біженцям. Просимо українців, які здатні і хочуть допомагати на лінії довіри Незабудка, аби контактували Лігу за душевне здоров’я (dusevnezdravie@
Sme v situácii, v akej sme nikdy neboli, bojíme sa o blízkych a priateľov. Je úplne prirodzené, že nás to nenecháva ľahostajnými. Každá naša emócia, ale aj rozdielna emócia niekoho iného, je v poriadku v konfrontácii s nečakanou situáciou. Je však dôležité, aby sme jej venovali pozornosť a vedeli, že s ňou môžu súvisieť aj naše ďalšie reakcie a prežívanie.
Pre ľudí z Ukrajiny ponúkame bezplatnú anonymnú pomoc na ukrajinskej krízovej Linke dôvery Nezábudka na telefónnom čísle 0800 222 450 od 9:00 do 21:00. Povzbuďte ich, aby so svojim trápením nezostávali sami a s dôverou sa obrátili na odborníkov.
Pomôcť si však môžeme aj sami. Prinášame vám stručný prehľad prvej pomoci v týchto náročných časoch:
Deti sú vnímavé a prirodzene chcú byť súčasťou diania, v ktorom sú zapojení „ich“ dospelí. Počúvajú rozhovory rodičov, sledujú ich reakcie, citlivo vnímajú zmeny emócií u dospelých, kladú im veľa otázok.
Ako sa rozprávať s deťmi o súčasnej ťaživej situácii?
Naša dlhoročná spolupracovníčka, psychologička, psychoterapeutka, ale aj mama Hanka Ševčíková má pre rodičov, učiteľov či vychovávateľov tieto odporúčania:
Tento text je napísaný v rámci iniciatívy #ktopomozeukrajine. Je určený všetkým, ktorí sú alebo budú v kontakte s ľuďmi – prevažne deťmi a matkami – utekajúcimi pred vojnou z Ukrajiny. Môžu to byť ľudia z vedenia obcí alebo dobrovoľníci, ktorí pomáhajú s dopravou, prípadne ľudia, ktorí poskytujú ubytovanie.
Vojnoví utečenci si so sebou nesú stres a traumu z prostredia, z ktorého utekajú – únik zo život ohrozujúcich situácií, strata rodinných príslušníkov, stresujúca cesta. Sú vystrašení a vo svojom prežívaní sú zraniteľní. K ich stresu môže prispieť aj neistota sociálneho zabezpečenia v novej krajine, neistota nového právneho statusu, život v zlých podmienkach, nedostatok zdrojov, jedla.
Čo je posttraumatická stresová porucha
Posttraumatická stresová porucha (PTSP) je jednou z psychických porúch, ktoré vznikajú následkom psychickej traumy.
Medzi príznaky PTSP zaraďujeme:
znovuprežívanie spomienok na traumatickú udalosť,
vyhýbanie sa – človek sa snaží vyhýbať všetkému, čo mu ju pripomína,
zvýšené nabudenie – človek je neustále v strese a v strehu, má poruchy spánku a s tým súvisiaci jeho nedostatok,
zmeny v emóciách – podráždenosť, hnev, agresia,
zmeny v myslení a náladách – beznádej, neschopnosť prežívať pozitívne emócie.
Traumu chápeme ako zážitok ohrozenia, ktorý je spojený s intenzívnym strachom, s ktorým sa dieťa nedokáže vyrovnať. Táto prežitá traumatická skúsenosť má hlboký vplyv na prežívanie dieťaťa, jeho postoje a reakcie. Preto sú reakcie traumatizovaných detí na ináč bežné podnety neprimerané (aj drobný podnet vyvolá búrlivú reakciu). Deje sa to preto, lebo po prežitej traume majú tieto deti scitlivený systém reakcií na stres, alebo im daný podnet niečím pripomína traumatickú skúsenosť (silné buchnutie mu môže pripomenúť výbuch bomby).
U dieťaťa sa môžu vyskytnúť vtieravé myšlienky, keď sa v mysli vracia k prežitým udalostiam. Môže sa utiahnuť do seba, bojí sa ľudí, silných zvukov. Je plačlivé, agresívne, alebo naopak, môže držať emócie hlboko vo svojom vnútri a nekomunikovať. Má pocit, že sa mu zrútil celý svet a nedokáže si predstaviť, čo bude ďalej. Pri vojnových utečencoch berme do úvahy, že zažili nesmiernu traumu, utekajú z nebezpečného prostredia a často prišli o blízkych.
Ako pomôcť dieťaťu, ktoré prežíva traumu?
Malé deti reagujú na traumu často popretím, ktoré sa môže prejavovať, akoby sa im nič nedialo a akoby situáciu zvládali dobre a s nadhľadom. Napriek tomu to môže byť tak, že jednoducho nemajú vnútorné prostriedky, aby si s ťažkými emóciami, ktoré v nich trauma vyvolala, poradili, a tak sa od nich akoby emočne “oddelia”. Niekedy sa stane, že dieťa na traumatické okolnosti zabudne, ale to je tiež často len obrana pred tým, čo nevedia spracovať samostatne.
Deti často reagujú na tramu rôznymi psychosomatickými ťažkosťami. Znamená to, že namiesto prežívania strachu a smútku majú bolesti brucha alebo hlavy, pociťuju nechutenstvo, nevedia spať, majú nočné mory, prípadne sa začnú pomočovať.
Deti môžu svoje emócie prejavovať aj priamo a silno – plačom, panikou, ustráchaným správaním, dezorientáciou, bezradnosťou.
Malé deti (1 – 5 rokov)
Možné reakcie:
Ako pomôcť?
Školáci 5 – 11 rokov
Možné reakcie:
Ako pomôcť?
Staršie deti 11 – 14 rokov
Možné reakcie:
Ako pomôcť?
Dospievajúci 14 – 18 rokov
Možné reakcie:
Ako pomôcť?
Základom komunikácie s ľuďmi, ktorí zažili traumu, je jasná, empatická a maximálne pokojná komunikácia. Jej cieľom je ľudí v núdzi informovať, čo sa deje a čo sa bude diať, previesť ich situáciou s pocitom, že vedia, čo sa deje a že situácia môže byť aspoň čiastočne pre nich predvídateľná. S deťmi treba komunikovať pravdivo, ale primerane ich veku.
Treba klásť dôraz na to, aby náš neverbálny prejav bol pokojný a čo najviac zrozumiteľný a jasný. Treba sa snažiť používať univerzálne slová a gestá, pôsobiť priateľsky a bezpečne. Keď je náš prejav pokojný a stabilný, má to na ľudí, s ktorými komunikujeme, pozitívny dopad, pomôže ich to upokojiť a zmierniť ich úzkosť.
Hlavným cieľom je poskytnúť podmienky, ktoré budú prinášať pocit bezpečia a predvídateľnosti ako kontrast voči traumatickým okolnostiam spojeným s bytostným ohrozením a neistotou. Rodinní príslušníci by mali byť spolu a mali by mať možnosť vzájomne komunikovať. Dôležité je, aby boli informovaní o tom, čo sa deje a čo sa bude diať, aby mali prístup k základným informáciám, aby sa minimalizoval negatívny dopad na jedinca, ktorý sa často cíti vydaný napospas okolnostiam. Informácia o tom, kde som, čo bude nasledovať, aké mám možnosti ovplyvniť situáciu, pomáha obnoviť pocit kontroly nad situáciou a vplyvu na ňu, čo má veľký vplyv na následné zotavenie. Treba zabezpečiť základné potreby, to znamená prístup k hygienickým potrebám, k jedlu a tekutinám, zabezpečiť oblečenie, ktoré udrží tepelný komfort. Dôležité sú podmienky na odpočinok, ľudský prístup a psychologická podpora.
Prostredie by malo byť čo najviac bezpečné – to znamená, že by malo poskytovať tepelný komfort, základné materiálne a hygienické vybavenie. Človek v núdzi by mal mať pri sebe blízkych a aj predmety, ktoré jeho pocit bezpečia umocňujú. Všetko, čo sa deje okolo, by malo byť pre neho predvídateľné a dobre vysvetlené, aby rozumel situácii, v ktorej sa nachádza. Treba sa vcítiť do jeho situácie a predstaviť si, ako by sme ju preživali my na jeho mieste. To nám často ukáže, ako najvhodnejšie reagovať.
Pokiaľ je to len trochu možné, treba aby rodiny ostali spolu. Ak je nevyhnutné členov rodiny rozdeliť (napríklad v prípade, že jednému z nich treba poskytnúť neodkladnú zdravotnú pomoc), treba ostatných informovať o tom, čo sa bude diať, a upokojiť ich, aby sa o seba báli čo najmenej. Nasledovný kontakt treba umožniť čo najskôr.
Prichádzate do styku s ľuďmi, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine a chcete vedieť, ako k nim správne pristupovať. Tento materiál obsahuje krátke a výstižné rady, ktoré vám môžu pomôcť so správnym prístupom a porozumením k ich situácii. Je pripravený na stiahnutie a vytlačenie.
Všetky odpovede na základné otázky ako kde požiadať o dočasný či politický azyl, prihlásenie detí do škôl nájdete na tejto stránke: https://ua.gov.sk/
Усі відповіді на основні питання, наприклад, куди подати клопотання про тимчасовий чи політичний притулок, реєстрація дітей у школах, можна знайти на цій сторінці: https://ua.gov.sk/