25. 10. 2013 Nezaradené

Zatočme s jesennou „depkou“!

Pozná to pravdepodobne väčšina z nás. Napriek tomu, že si ešte vychutnávame posledné slnečné lúče babieho leta, cítime, že pochmúrnosť jesene sa k nám prediera čím ďalej, tým viac. A tak sa zároveň mení aj naša nálada. Môžeme na sebe zbadať prejavy zvýšenej únavy, smutnejšieho naladenia a celkovej nepohody. Ako by sme sa teda mohli znovu zmobilizovať? Predkladám pár zaručených receptov.

Negatívne pocity vybehajte…

Fyzická aktivita je určite vhodná počas všetkých ročných období, no o to viac, keď sa cítime vnútorne vyčerpaní a do žiadnej činnosti sa nevieme prinútiť. Často máme problém prekonať sa a ísť si napríklad zabehať, vybrať sa do fitness centra, či na aerobik. Akýkoľvek pohyb pôsobí antidepresívne a práve cvičením môžeme odpútať svoju pozornosť od myšlienok, ktoré nás trápia a sužujú. Začínajte však postupne, najmä ak nie ste vytrénovaný. Niekedy stačí aj polhodinka rýchlej chôdze, behu, či bicyklovania a zaručene sa dostaví dobrý pocit aj z toho, že ste sa premohli a urobili niečo pozitívne pre svoje zdravie i postavu.

Výživové doplnky a liečivé rastliny

Taktiež môžeme siahnuť po voľnopredajných produktoch, ktoré pôsobia práve na uvoľnenie duševného napätia, úzkosti a do určitej miery upravujú náladu. Základ by mal tvoriť horčík (magnézium) a B-vitamíny (najmä B6), ktoré udržiavajú okrem iného aj náš nervový systém v rovnováhe a ovplyvňujú mozgové pochody.

Jedným z rastlinných antidepresív je ľubovník bodkovaný. V lekárňach ho nájdeme vo forme čajovín alebo tabliet. Pri tejto liečivej bylinke je však dôležité nevystavovať sa priamemu slnečnému žiareniu, čo však na jeseň a v zime nie je až takým problémom. No pokiaľ užívate ešte aj ďalšie lieky, je vhodné túto kombináciu prekonzultovať s lekárnikom alebo lekárom, nakoľko sa tu môžu vyskytnúť určité interakcie.

Z ďalších liečivých rastlín so sedatívnym účinkom, ktoré nám príroda ponúka, môžeme spomenúť medovku, valeriánu, mätu, či chmeľ, ktoré tiež existujú vo forme čajov, tabliet, tinktúr i sirupov.

Choďte do spoločnosti a budujte vzťahy

Tento dôležitý bod hádam ani nemusím pripomínať, no napriek tomu mám potrebu ho tu spomenúť. Možno sa dnes na tento aspekt aj trochu zabúda. Niet však pochýb, že sme pre spoločenstvo druhých ľudí doslova stvorení. Samozrejme, každý z nás je individuálny, niekto vyhľadáva medziľudské kontakty viac, iný menej. No napriek tomu sú pre väčšinu ľudí medziľudské vzťahy a rozhovory s príjemnými ľuďmi jedným z najúčinnejších liekov. Avšak ako zvykneme pri poklesnutej nálade často reagovať? Zavrieme sa doma a ľutujeme sa? Mnohokrát áno a to je jedna z tých hlavných chýb. Izolácia od okolia tieto stavy iba zbytočne prehlbuje. Niekedy stačí naozaj málo, vybrať sa do kaviarne s blízkym priateľom, s ktorým si máte vždy čo povedať a zdieľať svoje problémy i radosti. Zatelefonujte bývalej spolužiačke, či rodinnej známej, o ktorej ste už roky nepočuli a podeľte sa o svoje novinky. A takto by sa dalo pokračovať ešte ďalej. Pri rozhovore s druhým človekom sa totiž naše myslenie zameriava aj na iné myšlienky ako tie naše a určitým spôsobom vychádzame zo svojho ega. Možnosti komunikácie sú dnes už naozaj široké, internetové sociálne siete sa rozrastajú. No nikdy nedovoľme, aby osobná komunikácia ustúpila pred internetovou. Tá nám nikdy nedodá toľko pozitívnej energie a pocitu šťastia ako úprimný pohľad do očí a reálny úsmev. Nie ten vo forme smajlíkov.

Na záver by som však dodala, že ak pokles nálady, strata záujmov a energie pretrváva dlhšie obdobie, môže sa jednať o ozajstnú depresiu, čiže duševnú poruchu. Pridružujú sa často aj poruchy spánku, znížená chuť do jedla, pocity bezcennosti, bezmocnosti, či ukonanosť aj po menšej záťaži. V takomto prípade sa určite netrápte a neváhajte navštíviť odborníka – či už psychológa alebo psychiatra. Život nie je jednoduchý, no aj tak sa musíme naučiť vnímať problémy ako výzvy a tešiť sa aj z maličkostí. A nezabúdať na to, že i keď je vonku zamračené a prší, v našom vnútri nemusí. Rozohrejme naše „vnútorné slnko“ a energiu jeho lúčov dodávajme aj druhým.

Mgr. Jana Blusková
spolupracovníčka Ligy za duševné zdravie SR