18. 09. 2020 Správy

Zaujímavosti o duševnom zdraví

VŠEOBECNE O DUŠEVNOM ZDRAVÍ

  • Podľa Národného programu duševného zdravia SR majú lekári v priemere 15 minút na pacienta. Jedným z dôsledkov je, že častejšie namiesto časovo náročnejšej psychoterapie volia rýchlejšiu liečbu psychofarmakami. Navyše pri prijímaní akútnych prípadov sa neakútne prípady presúvajú, čakacie lehoty u psychiatra sú v priemere 7,3 týždňa.
  • Podľa údajov NCZI je činných 397 klinických psychológov a 12 detských klinických psychológov (ÚHzP, údaj z roku 2018)
  • Lieky na úzkosť patrili najmä v minulosti k najužívanejším psychofarmakám. Slovensko sa v ich spotrebe momentálne nachádza na úrovni EÚ, vývoj však nie je pozitívny. Benzodiazepíny, najznámejšie lieky na úzkosť, lekári veľmi často predpisujú dlhodobo v rozpore s odporúčaniami. Typicky sa neodporúča užívať benzodiazepíny dlhšie ako 1 mesiac, pretože sú výrazne návykové (Department of Health and Children, IRL, 2002)
  • V roku 2017 vyše 22 % pacientov, ktorým bol predpísaný benzodiazepín, dostalo viac ako 7 receptov na benzodiazepín za rok, teda aj s rezervou pravdepodobne užívali liek dlhšie ako mesiac a/alebo s prestávkami viackrát za rok (z dát ZP)
  • Reálne hrozí, že duševné zdravie bude do roku 2030 hlavnou príčinou zdravotných postihnutí v bohatých krajinách (Roberts & Grimes, 2011).

SAMOVRAŽDY

  • Predchádzajúci pokus o samovraždu je vždy tým najdôležitejším rizikovým faktorom pre opakovaný pokus o samovraždu v bežnej populácii. Samovražda, je zároveň, druhou najčastejšou príčinou smrti medzi 15-29 rokom života, zatiaľ čo 79% samovrážd v globálnom spektre sa vyskytuje v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. (WHO, 2018).
  • Podľa údajov WHO z roku 2018, každých 40 sekúnd na svete niekto spácha samovraždu. Ročne sa to vyšplhá až na 800 000 ľudí, ktorí zomrú v dôsledku samovraždy, čo je viac ako počet ľudí ktorí zahynuli vo vojne či následkom násilnej vraždy (WHO, 2018).
  • Väčšina pacientov trpí afektívnymi poruchami (19% všetkých pacientov) a neurózami a stavmi spôsobenými stresom (27% všetkých). Samovražda je nižšia ako v 70. a 80. rokoch, pohybuje sa okolo 13 – 15/100 000, v pomere 5 až 6 mužov k 1 žene (Breier)
  • Až 98 % ľudí pred výkonom samovraždy vykazuje známky duševnej poruchy. Samovražda je po automobilových nehodách druhou najčastejšou príčinou smrti u mladistvých (OECD, 2018).

DEPRESIA

  • Málo diskutovanou skutočnosťou je, že osamelosť sa v rebríčku rizikových faktorov nachádza v rovine s obezitou a fajčením. Osamelosť, podľa vedcov, štatisticky najčastejšie vyúsťuje do ochorení srdca, mozgovej príhody, depresie alebo demencie. Podľa aktuálnych globálnych štatistík, je práve depresia na piatom mieste v rebríčku top 20 ochorení, s ktorými ľudia prežijú väčšinu svojho života (IHME, 2017).
  • Na základe vedeckých štúdii z dielne WHO sa zistilo, že existuje naozaj veľmi úzky vzťah medzi diabetom a depresiou. Tento vzťah je obojstranný. Ľudia s diabetom sú omnoho náchylnejší na to, aby sa u nich rozvinula depresia a naopak, depresia je rizikovým faktorom pre diabetes (Cohen, 2017).
  • Z epidemiologického výskumu na Slovensku vyplýva, že až 67 % ľudí s príznakmi depresie a 80 % závislých na alkohole sa nelieči, nedostanú sa tak do štatistík. Pri úzkostných poruchách dosahuje počet neliečených až 84 % (Bražinová, 2018).

COVID A DUŠEVNÉ ZDRAVIE 

  • Počas pandémie COVID19 sa výrazne zvýšila miera poskytovania psychoterapeutických služieb. Podľa výskumu českých, nemeckých a slovenských psychoterapeutov Humer a kol. (2020) bola miera poskytovaných služieb zvýšená najmä prostredníctvom internetu a to vo všetkých krajinách (Humer a kol. 2020).
  • Zvýšený nápor na duševné zdravie, ktorý vznikol počas karantény sa registruje celosvetovo. Linky ponúkajúce dištančnú pomoc hlásili neustály nárast prípadov. Na linke Nezábudka, bolo zaregistrovaných počas prvej vlny Corony takmer 1000 hovorov mesačne. Niektoré hovory presahovali aj 2h a 43 minút (Liga za duševné zdravie, Linka Nezábudka, 2020).

FINANCIE A DUŠEVNÉ ZDRAVIE

  • V roku 2018, Svetové ekonomické fórum uviedlo, že choroby duševného zdravia proporcionálne rastú v každej krajine. Svetové hospodárstvo by tak mohli stáť až 16 miliárd dolárov v rokoch 2010 a 2030, ak sa aj naďalej nebude riešiť (OECD, 2018).
  • Priemerne krajiny utratia menej než 2% zo štátneho rozpočtu na liečbu duševného zdravia, zatiaľ čo 80% výdavkov smeruje práve na výdavky spojené so sekundárnymi problémami spojenými s duševným zdravím. Ďalej sa odhaduje, že medzinárodná rozvojová pomoc pre duševné zdravie predstavuje menej ako 1% všetkej rozvojovej pomoci pre zdravie (WHO, 2020).
  • Napriek vysokej záťaži porúch na zdravie a náklady, Slovensko vo výdavkoch na starostlivosť o duševné zdravie výrazne zaostáva za ostatnými rozvinutými krajinami. Tento typ starostlivosti tvorí len 2 % z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, kým v Česku je to 5 % a v Nemecku 11 % (OECD, 2018).
  • Priame a časť nepriamych nákladov spojených s duševnými problémami na Slovensku možno podľa metodiky OECD odhadnúť až na 1,8 mld. eur (2,3 % HDP).
  • 480 mil. eur tvoria priame náklady v zdravotníctve: lieky, hospitalizácie a návštevy lekára spojené s duševnými chorobami.  Väčšinu tvoria náklady spojené s liečbou fyzických ochorení, ktoré sú dôsledkom alebo sprievodným  faktorom veľkej časti duševných porúch. Časť týchto nákladov vzniká kvôli ne-informovanosti, stigme a nevedomosti pacientov, ale aj lekárov. Podľa Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti (SPS) veľa pacientov napríklad nevie rozoznať panický záchvat od infarktu a volá drahú záchrannú službu namiesto toho, aby zvolil lacnejší a účinnejší spôsob upokojenia sa
  • 800 mil. eur tvoria nepriame náklady na pracovnom trhu: nezamestnanosť, nižšia produktivita počas pracovnej doby, menej odpracovaných hodín, a tiež vyššia úmrtnosť ľudí v produktívnom veku (OECD, 2018).

WHO O DUŠEVNOM ZDRAVÍ

  • Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len WHO), až 450 miliónov ľudí žije s duševnými ochoreniami, ktoré patria medzi hlavné príčiny globálneho zaťaženia chorobami a zdravotného postihnutia na celom svete (WHO, 2001).
  • Podľa WHO sa nám ponúka historická príležitosť poučiť sa z aktuálnej pandemickej situácie a zaradiť duševné zdravie medzi priority globálneho programu (WHO, 2020).

DETI A DUŠEVNÉ ZDRAVIE

  • Podľa výskumu Kaščáková a kol. (2020) existuje úzka súvislosť medzi traumatizáciou v detstve a následnými duševnými alebo somatickými poruchami v dospelosti. Tieto skutočnosti potvrdzujú potrebu rozširovania preventívnych programov, ktoré sú zamerané na znižovanie nevhodného zaobchádzania s deťmi (Kaščáková, 2020).
  • Najčastejšou príčinou úmrtia ľudí s vážnymi duševnými ochoreniami, ako sú schizofrénia a bipolárna choroba, je práve kardiovaskulárne ochorenie. Identifikovaním kardiovaskulárneho ochorenia u ľudí s duševným ochorením tak môže pomôcť znížiť riziko predčasného úmrtia (Cohen, 2017).
  • Fajčenie je v 80% častejšie medzi ľuďmi s duševným ochorením, než medzi zvyšnou populáciou. Zároveň, každá tretia cigareta je vyfajčená človekom, ktorý ma duševné ochorenie (Cohen, 2017).
  • Program sociálneho a emocionálneho učenia Zippyho kamaráti (a jeho voľné pokračovanie pre staršie deti Kamaráti Jabĺčka) má  preukázateľne výrazne pozitívny vplyv na podporu duševného zdravia detí, ich zdravého emocionálneho nastavenia do celého ďalšieho života, ich sociálnych zručností, ako aj na prevenciu rizikového správania a vzniku duševných porúch. Je preto dôležité a žiaduce umožniť jeho realizáciu čo najväčšiemu počtu detí a prispieť tak k ich šanci na zdravý a šťastný život (Bražinová, 2019).