18. 11. 2020 Správy

Zhoršuje covid-19 naše duševné zdravie?

Aktuálne udalosti vyvolávajú rozporuplné emócie v každom jednotlivcovi. Je už takmer nemožné pozerať sa na túto celosvetovú krízu samostatne, ako na ochorenie, ktoré ovplyvňuje len respiračný systém, lepšie je, v tomto prípade, zaujať postoj komplexnosti. Ohrozenie duševného zdravia býva momentálne často opomínané. Zatiaľ čo vlády krajín tlačia na znovuobnovenie a správne fungovanie ekonomík, sociálny a zdravotný stav populácie chátra.

V zahraničných štúdiách bolo niekoľkokrát potvrdené, že je naozaj prirodzené pociťovať strach, nepokoj, úzkosť z pandémie. Je však normálne báť sa už len myšlienky šírenia vírusu a to viac, ako samotného ochorenia? Ak teda hľadíme na realitu týchto dní, pozitívne testovaní sa stávajú odlúčení, separovaní od najbližších, no čo je najvážnejšie, bývajú nespravodlivo stigmatizovaní1,  varuje Dr. Ghebreyesus, riaditeľ WHO. Štatistiky americkej štúdie hovoria o takmer dvakrát väčšom riziku diagnostikovania duševnej poruchy, a to po prvý krát v živote2. Dokonca už bolo dokázané, že pozitívne testovaní jednotlivci mali po prekonaní ochorenia, následne, výrazne vyššiu mieru prítomnosti duševných ochorení v porovnaní s bežnou populáciou. Medzi ľuďmi žijúcimi s duševným ochorením malo až 98% najmenej jednu veľkú obavu ohľadom pandémie, týkajúcu sa neustáleho prerušenia služieb alebo obavy z vyčerpania liekov či sociálnej izolácie. Talianski vedci po prekonaní prvej vlny poukazovali na zvýšenú mieru výskytu duševných ochorení u občanov, zároveň, zvýšil sa aj počet novo diagnostikovaných duševných problémov, ktoré vplyvom izolácie a stresovej záťaže vyplávali na povrch3.

V súčasnej dobe bolo implementovaných niekoľko efektívnych postupov na zmiernenie šírenia pandémie. Je však rovnako potrebné posilňovať systém, ktorý súvisí s využívaním služieb na podporu udržania optimálneho duševného zdravia. Prioritou štátov by tak malo byť zachovanie existujúcich služieb, ktoré poskytujú nákladovo efektívne formy pomoci a zachovať tak primárnu podporu a prevenciu zdravia4.

Riaditeľ WHO, ďalej odporúča, aby systém starostlivosti o duševné zdravie zostával naďalej komplexný. To znamená, že je potrebné pohotovo reagovať na súčasný stav v krajine a následné zotavenie sa po kríze, ale byť zároveň pripravený na službu pre krajinu aj v prípade ďalšej mimoriadnej situácie. Zdravie celej populácie teraz, ešte viac ako kedykoľvek predtým, znamená mať silný, dostatočne odolný zdravotný systém v krajine. Práve pandémia COVID-19 by teda mohla byť príležitosťou na zlepšenie služieb duševného zdravia2.

Klinická psychologička Barbora Kuchárová v rozhovore pre portál Zdravotéka zhrnula vplyv pandémie korona vírusu COVID-19 na duševné zdravie Slovákov. Pandémia a jej následky, ako ročný lockdown a sociálna izolácia ľudí, sa odráža na ich správaní a demotivácii.

  • Čo robiť a ako si zachovať zdravú a pozitívnu myseľ?
  • Ako vplýva korona na duševné zdravie Slovákov?
  • Menia sa charaktery ľudí počas pandémie?
  • Pijeme a fajčíme viac počas lockdownu?
  • Čo robiť, aby sme sa nezbláznili?

 

Rozhovor je uverejnený v spolupráci s portálom Zdravotéka.

 

___________________________________________________________________

1 Adhanom Ghebreyesus T. (2020). Addressing mental health needs: an integral part of COVID-19 response. World psychiatry : official journal of the World Psychiatric Association (WPA)19(2), 129–130. https://doi.org/10.1002/wps.20768

2 Taquet et al. (Nov 9, 2020). Bidirectional Associations between COVID-19 and Psychiatric Disorder: Retrospective Cohort Studies of 62 354 COVID-19 Cases in the USA. The Lancet Psychiatry. https://doi.org/10.1016/S2215-0366(20)30462-4

3 Sani, G., Janiri, D., Di Nicola, M., Janiri, L., Ferretti, S. and Chieffo, D. (2020), Mental health during and after the COVID‐19 emergency in Italy. Psychiatry Clin. Neurosci., 74: 372-372. https://doi.org/10.1111/pcn.13004

4 Moreno, C., Arango, C. (2020). How mental health care should change as a consequence of the COVID-19 pandemic. The lancet. Psychiatry, 7(9), 813–824. https://doi.org/10.1016/S2215-0366(20)30307-2