MUDr. Genovéva Almássyová
MUDr. Magdalena Frecer
Pripomienky: MUDr. Viera Horváthová, MUDr. Martina Paulinyová, PhD.
Mgr. Simonne Vaďurová (tento materiál alebo jeho časť nemôže byť poskytnutý tretej strane resp. môže byť šírený len po konzultácii s autorkou) Poruchy príjmu potravy – spracované pre potreby LDZ, máj 2018,
U oboch foriem je typický strach z nadváhy, naliehavá potreba chudnúť, neustále zaoberanie sa myšlienkami na jedlo a hmotnosť. Bulimické a anorektické fázy sa môžu striedať. Porucha stravovania obvykle predstavuje pokus o zvládanie hlbších emočných problémov, ktoré v danom veku človek nedokáže zvládnuť inak. Manipulácia s hmotnosťou a stravovaním prináša pocit moci a kontroly – tie časom začnú nahrádzať všetky ostatné záujmy a stávajú sa hlavnou náplňou života. Ochorenie vedie k osamelosti, pridružujú sa výkyvy nálady, úzkosť a depresie.
Charakteristika dievčaťa s MA:
Svedomité, zodpovedné, väčšinou vážne dievča, s výbornými študijnými výsledkami, so sklonom k perfekcionizmu a vysokými ašpiráciami, dodržiavajúce rodičovské hodnoty a tradície, rešpektujúce výchovný štýl rodičov (konformné). Je zaťažené nízkym sebahodnotením a sebaúctou, pri riešení banálnych problémov (napr. nákup oblečenia) podlieha takmer vždy konfrontácii problému s inou osobou (matkou), ku ktorej je maximálne pripútaná a toto puto udržiava psychickým vydieraním (konzumuje jedlo výlučne ak má dozor a je za to pochválená, potrebuje sa neustále uisťovať, že je milovaná). Uvedomuje si, že matku psychicky týra, ale pocit uspokojenia, že má nad ňou moc, je silnejší. Akoby si takto napĺňala potrebu istoty, bezpečia a lásky bez pocitu viny alebo morálneho konfliktu.
Otec býva v pozadí rodinnej atmosféry.
Neprijímanie potravy a manipuláciu jedlom považuje dievčina za čosi očisťujúce a následne svoje vychudnuté telo a vyziabnutý vzhľad považuje za čosi výnimočné, hodné obdivu, lásky. Ak sa jej v tejto oblasti od matky nedostáva pozornosti resp. nevie emocionálne zvládnuť určité situácie a poradiť si problémami rôzneho druhu, častokrát uniká k sebapoškodzovaniu. Vlastnú sebadeštrukciu si do dôsledkov neuvedomuje a s predlžujúcou sa skúsenosťou s chorobou vie svoj stav zdanlivo korigovať, aby nemal fatálne následky, vždy má po ruke výhovorky, ktorými zakrýva odpovede na otázky, ktoré sa týkajú liečby, pokroku v terapii, vlastnej aktivity pre zlepšenie stavu a nechce počuť na dané otázky odpoveď, pokiaľ jej neposkytnú „pohladenie“, čiže to, čo chce počuť.
S ťažkosťami sa zúčastňuje spoločenských aktivít z týchto možných dôvodov: obava z odhalenia jej stravovacích návykov, výkyvy nálady, obava zo zlyhania, nedokonalosti a možnosti vplyvu náhody (všetko musí byť naplánované, aby sa vyhla problémom, drobný nedostatok predstavuje dramatický problém). Je uzavretá, nedôverčivá a má málo kamarátok.
Je pre ňu charakteristická kontrola vlastných emócií (vždy prítomný úsmev bez spontánnej radosti z prežívaného stretnutia, naučené komunikačné frázy pri stretnutí) a celková zvýšená sebakontrola pri dosahovaní osobných cieľov (presné plánovanie, dril) a kontrola iných v jej bezprostrednom okolí. Ak sa jej určitým úsilím (napr. po absolvovaní ústavnej liečby, individuálnej terapie) podarí pribrať, pochvalu za zlepšenie svojho stavu, výzoru berie ako zlyhanie a trpí protichodnými pocitmi (naučením sa zručnosti zaobchádzania s jedlom nemiznú možné príčiny poruchy).
Kontakt s vlastným telom jej spôsobuje ťažkosti (nedokáže sa dotknúť svojho tela napr. pri automasáži, odmieta dotyky iných). V závislosti od štádia ochorenia sa menia aj kognitívne a komunikačné schopnosti (v „lepšom“ období jej nerobia problém, v „horšom“ období nie je schopná vidieť aj iné možnosti, reagovanie na podnety rôzneho druhu je spomalené, ťažkopádne), je zameraná na seba a svoje potreby (egocentrizmus).
Často krát ide o rodiny, kde sa nehovorí o negatívnych pocitoch, kde sú vysoké nároky na výkon u dieťaťa, rodičia sa snažia dieťa vo všetkom kontrolovať, je málo emočnej podpory v rodine alebo sa rodina snaží navonok pôsobiť vždy perfektne. Rizikové sú aj chaotické rodiny, kde sa každý inak stravuje a neplatia žiadne pravidlá.
Rizikové je prostredie s priamymi nárokmi na štíhlosť – baletky, modelky, gymnastky atď.
Všeobecný dostatok jedla a menej pohybu vytvára podmienky pre nadváhu u väčšej časti populácie. Štíhlosť je naproti tomu ponúkaná médiami ako kritérium úspechu v živote. To má vplyv na sebahodnotenie u mladých ľudí, pocit hodnoty vychádza prevažne z atraktívneho vzhľadu. Mladej generácii sa nedostatočne ponúkajú vnútorné hodnoty ako protiváha k ideálu krásy.
Charakteristika dievčaťa s MB
Dievča (aj žena v rannej až strednej dospelosti) s veľmi podobnými charakteristikami ako u MA, ale u dievčaťa s MB vidieť impulzivitu a nestabilitu v správaní a prežívaní, nezvládanie vlastnej osobnosti, narušené uvedomovanie si vnútorných pocitov a tela, ktoré ju vedú k silnému pocitu nespokojnosti a neefektívnosti vlastného bytia. Záchvaty prejedania sú pre ňu neovládateľné. Nestabilitu (neovládateľná túžba prejesť sa a následné hladovanie) kompenzuje kontrolou telesnej hmotnosti. Bulimický kolotoč (prejedanie – hladovanie) znižuje jej sebavedomie, sebadôveru („znova sa prejem a zlyhám“) a vedie k negatívnemu sebahodnoteniu, náladovosti, neistote a izolácii pred spoločnosťou. Neustále myslenie na jedlo a zaoberanie sa jedlom vedú k frustrácii, aj keď samotný akt prejedania sa je pre ňu slasťou.
Začiatok:
Výskyt:
Muži tvoria menej ako 10% všetkých prípadov.
Len menšia časť pacientov a pacientiek – asi 10% – vyhľadá lekársku pomoc.
Úmrtnosť:
Príčinou smrti sú zväčša samovraždy a zdravotné komplikácie spojené s hladovaním alebo zvracaním.
Telesné následky:
Čo robiť:
Pozor: laická domáca liečba je často nedostatočná a môže predĺžiť trvanie ochorenia.
Princípy liečby: