Otázky a odpovede

Najčastejšie otázky pri psychických problémoch

Vybrali sme časté otázky pacientov a príbuzných ľudí s psychickými problémami. Ponúkame viacero spôsobov, ako možno vyriešiť problémy pri hľadaní psychológa, sociálneho pracovníka alebo iného odborníka, ktorý pomôže ľuďom s duševnými ochoreniami a ich príbuzným. Človek pod psychickým tlakom nevie racionálne uvažovať, skúste mu poskytnúť tieto rady.

Liga za duševné zdravie SR prevádzkuje Linku dôvery Nezábudka na telefónnom čísle 0800 800 566, www.linkanezabudka.sk a online poradňu, kde si určite nájdete odborníka na svoj problém

01
Má človek nejakú predispozíciu na to, aby ochorel alebo to závisí len od životných okolností?

Všeobecne sa pri psychických poruchách uvažuje o biologickej predispozícii k nim. Životné okolnosti sú chápané ako ich spúšťač. Avšak neurovedcom sa doteraz nepodarilo túto predispozíciu jednoznačne identifikovať, preto nikto z nás nevie či ju vlastní. Samozrejme, istým vodítkom je genetika, pretože táto predispozícia sa môže do istej miery dediť. Myslieť si však, že gény sú ako jediné zodpovedné, nie je správne.

02
Ako zistím, že potrebujem pomoc psychológa, alebo psychiatra?

Život so sebou prináša rôzne problémy a ťažkosti, ktoré prirodzene vyvolávajú smútok, hnev, úzkosť, neistotu. Pokiaľ tieto nepríjemné stavy dokážeme zvládnuť sami alebo za pomoci blízkych ľudí, odborník nie je nutný. Ale pokiaľ duševné ťažkosti pretrvávajú viac ako dva týždne, dlhodobo ovplyvňujú náš výkon, vzťahy a prežívanie, je dobré vyhľadať odborníka. Vždy radšej skôr ako neskoro. Návštevou odborníka nič nepokazíte. Prax ukazuje, že obvykle ľudia prídu do poradne, keď sa cítia zúfalí, alebo keď si nevedia rady.

03
Aký je rozdiel medzi psychológom a psychiatrom, koho mám so svojim problémom navštíviť?

Netreba sa obávať, odborníci na duševné zdravie, psychiatri a psychológovia vzájomne spolupracujú. Posúdia, či je pre pacienta vhodnejšie absolvovať psychoterapeutickú alebo psychiatrickú liečbu a nasmerujú ho k nej. Psychiater je lekár, absolvent lekárskej fakulty. Psychológ nemá lekárske vzdelanie. Psychiater lieči prostredníctvom medikamentóznej liečby, inak povedané, môže vám predpisovať lieky. U psychológa je hlavným liečebným prostriedkom dôverný rozhovor.

04
Aké sú najčastejšie duševné poruchy?

Medzi najčastejšie duševné poruchy patrí depresia, úzkosti, panické ataky, bipolárna porucha, schizofrénia ale aj závislosti a poruchy príjmu potravy. Je dôležité vedieť, že v súčasnosti sú duševné poruchy dobre liečiteľné a postihnutí môžu po preliečení viesť plnohodnotný život. Niekedy je však nutné užívať lieky dlhodobo. Je dobré si o svojom probléme naštudovať dostupné materiály, spoznať ho. V dnešnej dobe sa upúšťa od nálepkovania diagnózami. Človek je predovšetkým ľudská bytosť s mnohými odtieňmi osobnosti, nie len diagnóza.

05
Kam mám ísť cez deň? Kto mi poradí?

Cez deň je viacero možností – môžete navštíviť psychológa v nemocnici, v súkromnej praxi, či v psychologickej poradni, ktoré sú teraz súčasťou odboru sociálnych vecí a rodiny na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo ambulantného psychiatra. Ak neviete o žiadnej možnosti, dobré je začať u svojho obvodného lekára, ktorý by vám mal poradiť najvhodnejšieho odborníka v miestnom dosahu. Máte tiež možnosť zavolať na našu bezplatnú Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566, kde vám naši odborníci poradia, na koho sa obrátiť.

06
Kam mám ísť večer, v noci?

V noci je k dispozícii pohotovosť v nemocniciach, kde je vždy v službe aj psychiater, ktorý odporučí postup. Takisto máte možnosť bezplatne zavolať na našu krízovú Linku dôvery Nezábudka na číslo 0800 800 566. V akútnych, život ohrozujúcich prípadoch kontaktujte Rýchlu zdravotnú pomoc 112.

07
Potrebujem odporúčanie praktického lekára?

Nie. Ani k návšteve súkromného psychológa, či psychologickej poradne odporúčanie nepotrebujete. Rovnako psychiatrické ambulancie sú ambulancie prvého kontaktu, teda odporúčanie mať netreba.

08
Mám akútny problém, nie som schopný ísť k odborníkovi. Na koho sa môžem aspoň telefonicky obrátiť?

V súčasnosti našťastie funguje viacero liniek, z ktorých si môžete vybrať. Liga za duševné zdravie prevádzkuje krízovú nonstop Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566 pre všetkých, ktorí sa ocitli v psychickej kríze. Existuje non-stop linka pre pomoc týraným a tehotným ženám 0800 120 024. Linka Detskej istoty pri 116 111 poskytuje non stop poradenstvo deťom a rodičom. V prípade naozaj akútnych ťažkostí môžete kontaktovať Rýchlu zdravotnú pomoc (RZP) na linke 112.

09
Ja, môj príbuzný alebo známy má akútny problém v zahraničí, kam sa môže obrátiť?

V zahraničí, rovnako ako u nás platí, že môžete využiť existujúci systém zdravotnej pomoci od ambulantnej až po nemocničnú. Dôležité tu je upozorniť na nevyhnutnosť poistenia. V prípade krátkodobej cesty by ste mali využiť komerčné poistenie, ktoré v sebe zahŕňa aj náklady spojené s ošetrením či hospitalizáciou, prípadne prevozom pacienta. Každá z poisťovní má balík cestovného poistenia koncipovaný inak, preto v prípade, že ste už liečeným pacientom, je dobré na túto skutočnosť zvolenú poisťovňu upozorniť, aby vám poistka tento fakt zohľadňovala a prípadne vzniknuté zdravotné komplikácie v zahraničí pokrývala. Pomocnú ruku v prípade vašej hospitalizácie, či hospitalizácie vášho príbuzného, alebo vzniknutých obtiaží v zahraničí vám určite podá aj zastupiteľský úrad SR (konzulát) v príslušnej krajine, telefónne číslo na 24 hodinovú linku nájdete na internete. V prípade nutnosti alebo požiadania, bude za vás zastupiteľstvo napr. komunikovať s nemocnicou, poskytne tlmočenie, vyhľadá a skontaktuje príbuzných, prípadne vám odporučí najbližšiu urgentnú pomoc v mieste, kde sa nachádzate. Dôležité je však vedieť, že konzulárne zastupiteľstvo neposkytuje repatrizáciu – teda nemôže poskytnúť úhradu nákladov spojených s liečbou či prevozom pacienta.

10
Má ísť so mnou niekto k psychológovi/psychiatrovi? Rodinný príslušník, alebo priateľ?

Pokiaľ ste plnoletý, nie je nutné, aby šiel s vami na vyšetrenie niekto blízky. Samozrejme, pokiaľ takúto potrebu vy sami cítite, je dobré, pokiaľ vás niekto sprevádza aspoň prvýkrát. Psychiater ocení, ak máte so sebou doprovod, najlepšie blízkeho človeka, ktorý ho vie o pacientových ťažkostiach informovať. Ide o cenné objektívne údaje. Každý z nás sa totiž vidí inak ako nás vníma okolie a to platí aj o našich ťažkostiach, ktoré si často ani nemusíme plne uvedomovať.

11
Ako sa lieči depresia?

Dnes máme na Slovensku k dispozícii široké spektrum účinných a bezpečných antidepresív. Vzhľadom k tomu je možné pacientovi ušiť liečbu priamo „na mieru“, teda individuálne podľa jeho potrieb – ťažkostí, veku, súčasne prebiehajúcich ochorení, atď. Správne nastavená liečba nie je spravidla sprevádzaná závažnejšími nežiaducimi účinkami. V prípadoch, že nejaké z nich lekár u svojho pacienta očakáva, vopred ho na ne upozorní a spolu s ním ich rieši. Navyše, viaceré vedľajšie účinky antidepresív bývajú väčšinou prítomné len na začiatku liečby. Do dvoch týždňov nastupujú účinky liekov, začína sa obnovovať funkčnosť. Do 6 týždňov už by mohol byť pacient v poriadku. Ďalej sa lieky užívajú 6 až 8 mesiacov odvtedy, čo začne byť pacientovi dobre.

12
Sú antidepresíva návykové?

Nie. Antidepresíva nemajú žiadny potenciál vyvolať závislosť. Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že do života pacienta neprinášajú väčšiu pohodu a príjemnejšie prežívanie ako mal v čase, keď bol zdravý. Menia však chemické fungovanie mozgu, nastoľujú novú rovnováhu medzi neurotrasmitermi, chemickými poslami, pomocou ktorých komunikujú mozgové bunky. Ak ich teda pacient náhle vysadí, mozgu nejakú dobu trvá, kým si svoju rovnováhu opäť usporiada. V tomto období prechodne na 1 až 3 dni sa môžu vyskytnúť tzv. príznaky z vysadenia, ktoré sa zvyčajne podobajú prechladnutiu.

13
Môj blízky rozpráva o samovražde. Aký je vlastne stav človeka, ktorý sa rozhodne pre samovraždu?

To bývajú skutočne veľmi ťažké stavy. Zvyčajne sa u pacientov trpiacich depresiou takéto rozhodnutie vyvíja dlhšiu dobu. Najskôr sa objavujú pocity prázdnoty, beznádeje a strata zmyslu života. Človek, ktorý uvažuje nad samovraždou, si nerobí plány do budúcnosti. V tomto období je u takéhoto človeka poznať určitá tenzia, napätie, vidieť, že sa veľmi trápi. Vnútorne totiž v tomto období intenzívne zvažuje a premýšľa ako svoju situáciu vyrieši. Avšak paradoxne, keď príde k rozhodnutiu samovraždu spáchať, nájde spôsob ako to urobiť, tak v tej chvíli sa napätie stratí. Okolie pacienta však môže získať falošný pocit, že sa pacientovi polepšilo, lebo zrazu pôsobí pokojne. To nás môže zmiasť a môžeme si myslieť, že sa mu stav zlepšil, ale pravda je taká, že on už je skrátka pre samovraždu rozhodnutý. Samovraždy však môžu mať rôzny charakter. Tento typ samovraždy je spôsobený biologickou depresiou. Mnohí ľudia, ale páchajú samovraždy, aj keď netrpia depresiou, ich konanie je impulzívne, skratové, jednoducho nedomyslia všetky možnosti riešenia. Existujú aj demonštratívne samovraždy. Aby skrátka pritiahli pozornosť iných. Na samovražedné konanie existujú rôzne dôvody. V tomto období je potrebné im ponúknuť vysvetlenie a podporu, aby pochopili, že napriek ochoreniu majú svoj osud vo svojich rukách. Depresie a úzkostné poruchy však majú k samovraždám najbližšie.

14
Beriem dlhší čas lieky, ale môj stav je stále nedobrý. Čo mám urobiť?

Určite o tom informujte svojho psychiatra, ktorý vám môže liečbu upraviť. Nie je dobré prestať lieky užívať bez poradenia sa s lekárom. Účinok viacerých liekov sa dostavuje až po dlhšom čase. Pri antidepresívach sa terapeutický účinok dostaví za cca 2 týždne. Veľmi dôležité je tiež vedieť, že liečba mnohých duševných porúch nespočíva len v liekoch – dôležitou metódou je psychoterapia. Preto je v takomto prípade načase pouvažovať o vyhľadaní psychoterapeuta. Taktiež je dôležitá zdravá životospráva, najmä pohyb, prechádzky, cvičenie, pitný režim, vynechanie alkoholu, udržanie sociálnych kontaktov a primerané zamestnávanie sa rôznymi činnosťami.

15
Lekár nemá voľný termín a chce ma objednať až o 10 dní. Vydržím dovtedy?

Pokiaľ je váš stav natoľko neznesiteľný, že 10 dní nevydržíte, informujte o tom lekára a trvajte na skoršom termíne.
V tomto období tiež môžete využiť službu našej krízovej Linky dôvery Nezábudka – telefonickej a e-mailovej poradne.

16
Bol som dlho v nemocnici hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a stále nie som v poriadku. Čo ďalej?

Ak vás duševné problémy priviedli na psychiatrickú kliniku, je pravdepodobné, že liečba sa po jej opustení nekončí. Hospitalizácia, ani dlhodobá, nezabezpečí vyliečenie choroby, je skôr pomocou v akútnej kríze. Po prepustení z nemocnice je preto nevyhnutné v liečbe pokračovať odporúčaným spôsobom u ambulantného psychiatra, psychológa, prípadne u oboch. V opačnom prípade možno očakávať len opakovanú sériu hospitalizácií. Tiež treba rešpektovať všetky odporučenia psychiatra a to dlhodobo.

17
Máme v rodine príbuzného, ktorý je „určite chorý". Ako postupovať?

Je dobré, pokiaľ sa s týmto členom rodiny dá o jeho probléme rozprávať – povedzte mu o svojich obavách, vyjadrite mu podporu a povzbuďte k vyhľadaniu pomoci. Ak však váš blízky pomoc, dokonca existenciu svojich problémov odmieta, je to ťažšie. Pokiaľ trpí vážnymi poruchami, ako bludy či halucinácie, je nutná okamžitá pomoc. Tá je možná proti vôli pacienta len vtedy, pokiaľ ohrozuje seba alebo svoje okolie. Často sú to prípady veľmi chúlostivé, treba dať pozor, aby ste nestratili jeho dôveru. Radšej vyhľadajte odborníka a poraďte sa s ním o najvhodnejšom postupe v konkrétnom prípade.

18
Počul som, že sa možno liečiť aj bez liekov. Je to tak?

Sú typy duševných porúch, ktoré lepšie ako na lieky reagujú na iný typ liečby – psychoterapiu. Je to terapia využívajúca psychologické metódy – rozhovor, prácu s telom, relaxácie, meditácie, predstavy, kresbu….) k odstráneniu duševných problémov. O vhodnom postupe sa informujte u lekára, psychiatra.

19
Služby psychoterapeuta sú pre mňa veľmi nákladné. Čo môžem urobiť?

Poisťovňa v súčasnosti prepláca 25 psychoterapeutických sedení, pri odôvodnení terapeuta môže i viac. Terapeuti, ktorí majú zmluvu s poisťovňou, by mali byť registrovaní v príslušnej poisťovni – dobré je teda informovať sa tam. Ale i ostatní odborníci v oblasti duševného zdravia (súkromní terapeuti alebo psychiatri) by vám mali vedieť odporučiť odborníkov, ktorí majú zmluvu s poisťovňou a teda vy neplatíte. Tiež môžete vyhľadať občianske združenia, či iné typy neziskových organizácií v regióne, ktoré sa venujú pomoci a často ju poskytujú bezplatne.

20
Ako je chránená anonymita pacienta, môžem ísť niekam inkognito?

Odborníci v oblasti duševného zdravia sú viazaní mlčanlivosťou, ktorá sa viaže na všetky údaje o pacientovi. Keď ale vašu starostlivosť prepláca poisťovňa, je nevyhnutná dokumentácia, aj s osobnými údajmi. Pokiaľ vašu starostlivosť nehradí poisťovňa, je na uvážení odborníka, či starostlivosť môže prebiehať inkognito. Určite je v takomto prípade dôležitý dôvod takejto potreby. Pri riešení vašich duševných problémov ale odborníci potrebujú vedieť vaše osobné, niekedy priam intímne údaje. Pokiaľ vo svojho psychológa, alebo psychiatra nemáte dôveru, že vaše údaje nezneužije, je veľmi pravdepodobné, že vám nebude môcť pomôcť. Liečba duševnej poruchy sa totiž zakladá na dôvere. Referáty poradensko-psychologických služieb na úradoch práce, o ktorých bola reč vyššie, umožňujú aj príjem anonymných klientov. Čo sa týka evidencie duševných porúch, je rovnaká ako pri telesných ochoreniach. Psychiatrické diagnózy nepodliehajú žiadnemu špeciálnemu hláseniu.

21
Mám starších rodičov, o ktorých sa starám. Robím to dobre?

Starostlivosti o starnúcich a nevládnych rodičov sa často nedá vyhnúť – skôr je dôležité, aby bola primeraná stavu a potrebe rodičov a aby ste popritom nezabúdali žiť aj svoj vlastný život. Niekedy sa stane, že kvôli starostlivosti o rodičov zabúdame na svoj vlastný život, dokonca to môže byť spôsob, ako od svojho vlastného života utekáme. Takáto cesta je ale zradná – ani najobetavejšia starostlivosť nás nezachráni pred vlastným životom a zodpovednosťou zaň. Starať sa o starých a chorých rodinných príslušníkov je sčasti manažérska práca. Dôležité je vedieť, že sú dostupné aj štátne či privátne formy pomoci, ktoré vám v konkrétnom prípade môžu byť užitočné a môžete ich využiť. Viac informácií a nasmerovanie k možnostiam pomoci by vám mali poskytnúť buďto na sociálnom oddelení miestnej samosprávy (mestský či miestny úrad) alebo na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

22
Mám podozrenie, že moje dieťa užíva drogy. Potrebujem sa s niekým poradiť.

Toto je vec na návštevu poradne, napr. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPaP) vo vašom meste či obvode, alebo priamo školského psychológa, ktorý má na starosti psychologickú starostlivosť o deti a mládež a má k dispozícii aj testery na drogy. Užitočné a komplexné informácie o drogovej problematike nájdete aj na stránke http://www.infodrogy.sk . V rubrike pre rodičov nájdete veľmi podrobné rady ako postupovať pri podozrení, aké sú možné príznaky, ktoré si treba všímať, skôr ako dieťa obviníte a môžete riskovať stratu jeho dôvery. Na tejto stránke nájdete odkaz aj na online poradňu a sieť pomáhajúcich inštitúcií, združení, či ambulancií na ktoré sa môžete vo vašom okolí obrátiť.

23
Neviem ako je organizovaná psychologická starostlivosť u nás.

Psychologická starostlivosť je organizovaná vo viacerých rezortoch, v každom inak. V rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny sú referáty poradensko-psychologických služieb na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Psychológovia pracujú aj v mnohých detských domovoch a krízových centrách.

V školstve existuje sieť Centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPaP), ktoré úzko spolupracujú so školami vo svojom obvode. Zvlášť existujú špeciálno-psychologické poradne, ktoré spolupracujú predovšetkým so špeciálnymi školami.

V zdravotníctve existuje sieť psychologických ambulancií, alebo oddelení na poliklinikách a v nemocniciach. Úzko spolupracujú so psychiatrami. Nájdete ich v mnohých psychiatrických nemocniciach.
No a okrem týchto štátnych sektorov, je už dnes mnoho psychológov v súkromných zariadeniach alebo majú svoju vlastnú privátnu prax.

Ďalším okruhom je mimovládny sektor – neziskové organizácie a občianske združenia prevádzkujúce napr. rôzne krízové a nízkoprahové centrá, poradne a podporné kluby alebo rozličné cirkevné poradne, ktoré tiež zamestnávajú psychológov a psychoterapeutov. Pracujú často na báze dobrovoľníctva, alebo na čiastočné úväzky a svoje služby poskytujú bezplatne alebo za symbolické poplatky.

24
Ako funguje psychiatrická starostlivosť na Slovensku?

Mnohé všeobecné nemocnice, kde sa nachádzajú psychiatrické oddelenia a kliniky, resp. psychiatrické nemocnice na Slovensku, sú pripravené poskytnúť pomoc pacientom v pohotovostných službách. Psychiatrická starostlivosť je teda na Slovensku dostupná 24-hodín denne počas celého roka. Samozrejme najvhodnejším postupom je návšteva ambulantného psychiatra počas dňa v ordinačných hodinách, kde je väčší priestor na precíznu diagnostiku pacientových ťažkostí, aj vysvetlenie a poučenie o ochorení, ktorým trpí a možnostiach jeho liečby. Psychiatrická starostlivosť na Slovensku je organizovaná tým spôsobom, aby pre geografickú oblasť so 100 tisíc až 150 tisíc obyvateľmi bola vytvorená vlastná sieť psychiatrických ambulancií a nemocničnej psychiatrickej starostlivosti. V praxi to znamená, že pacienti nemajú k psychiatrickej pomoci ďalej ako 80 kilometrov.

25
Platí „rajonizácia“? Ak nechcem, aby ma niekto spoznal v ambulancii, smiem ísť inam?

Rajonizácia sa vracia do zdravotníctva. Aj psychologická starostlivosť v štátnom sektore je rajonizovaná, ale nie je to až také prísne: psychológ je predovšetkým človek, až potom úradník. Ale spoznať vás môže niekto aj v čakárni u súkromného psychoterapeuta… Úplne sa tomu asi vyhnúť nedá, možnosťou ale je dohodnúť si presný termín vopred telefonicky (je aj tak malá šanca, že bez objednania vás terapeut prijme), bude tak menej pravdepodobné, že sa v ambulancii s niekým stretnete. Odporučili by sme ale pokúsiť sa v tomto trochu zmeniť svoje postoje. Navštíviť ambulanciu psychoterapeuta či psychiatra dnes už nie je predsa hanbou, veď k psychiatrovi dnes chodia prepracovaní podnikatelia a významné osobnosti napríklad so syndrómom vyhorenia.

26
Možno si sám naordinovať lieky, ktoré lekáreň predá?

Samozrejme, voľno predajné lieky, na ktoré nepotrebujete lekársky predpis si môže človek naordinovať sám. Ale aj tu platí, že opatrnosti nie je nikdy nazvyš! Dobre si prečítajte príbalový leták a podľa inštrukcie sa poraďte so svojim lekárom, alebo lekárnikom. Aj voľno predajné lieky sa môžu neznášať napríklad s inými liekmi, ktoré užívate alebo byť nevhodné pri niektorých zdravotných problémoch, ako napr. vysoký krvný tlak a iné.