Tento text je prekladom článku Magic Mushrooms May Be the Biggest Advance in Treating Depression Since Prozac, Newsweek, autor: Adam Piore, 22.septembra 2021
Tridsaťštyriročný Aaron Presley sa podľa vlastných slov väčšinu života cítil ako „odpad“. Každodenná realita ho vyčerpávala natoľko, že mal problémy vstať ráno z postele. Jedného dňa sa však ten ťažký, depresívny opar pomaly nadvihol, a začala sa najzmysluplnejšia časť jeho života.
Bod zlomu nastal, keď Presley ležal na pohovke svojho psychoterapeuta na Univerzite Johna Hopkinsa. Oči mal zakryté a v slúchadlách mu hrali chválospevy ruského zboru. Skonzumoval väčšie množstvo psilocybínu, aktívnej zložky nachádzajúcej sa v látke u nás známej pod názvom halucinogénne huby či lysohlávky. Dostal sa do stavu, ktorý nazývame lucídnym snívaním. Obrazy rodiny a detstva v ňom spustili silné a dávno stratené pocity lásky. „Raj na zemi,“ opísal to neskôr.
Presley bol jedným z 24 dobrovoľníkov v rámci menšej štúdie zameranej na vyhodnotenie účinnosti kombinácie psychoterapie a tejto silnej, myseľ-meniacej drogy na liečbu depresie. V prípade schválenia by tento prístup mohol predstavovať najväčší pokrok v oblasti duševného zdravia od predstavenia Prozacu v 90. rokoch 20. storočia.
Depresiou, ktorá sa často vyznačuje pocitmi bezcennosti, hlbokej apatie, vyčerpania a pretrvávajúceho smútku, trpí 320 miliónov ľudí na celom svete. Terapia prostredníctvom halucinogénnych húb týmto beznádejným prípadom sľubuje aspoň istú nádej. V štúdii na Univerzite Johna Hopkinsa, publikovanej minulý rok v časopise JAMA Psychiatry, sa táto terapia javila štyrikrát účinnejšia ako tradičné antidepresíva. U dvoch tretín účastníkov sa po týždni prejavila viac ako päťdesiatpercentná redukcia príznakov depresie; o mesiac neskôr bola viac ako polovica z nich považovaná za zotavených, čo znamená, že viac netrpeli depresiou.
Cieľom väčších klinických testov, ktoré prebiehajú v Spojených štátoch a Európe, je získať súhlas regulačných orgánov. Dve štúdie, ktorých sa zúčastnilo viac ako 300 pacientov v 10 krajinách, získali v rokoch 2018 a 2019 štatút „prelomovej terapie“ od amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), vďaka čomu sa zrýchli proces preskúmania výsledkov. Ak budú testy úspešné, mohli by sa rýchlo zaviesť nové protokoly, ktoré budú kombinovať psilocybín s psychoterapiou na liečbu depresie v klinickom prostredí. Liečba by sa v klinickom prostredí mohla vykonávať už v roku 2024.
Znovuzavedenie psilocybínu ako liečiva vyvoláva určité starosti. Niektorí vedci sa obávajú, aby sa táto droga, vyvolávajúca u niektorých jedincov stavy psychózy, nestala široko dostupnou aj mimo klinických zariadení. Neradi by sa totiž opäť stali svedkami prípadov zo 60. rokov minulého storočia, kedy rekreačné užívanie LSD spôsobilo veľké škody a výskum halucinogénnych látok sa tak vrátil o niekoľko desaťročí späť.
Hoci domorodé obyvateľstvo užívalo psychedelické drogy po tisícročia, do povedomia západných lekárov sa dostali až v roku 1943, keď Albert Hoffman, chemik švajčiarskeho farmaceutického gigantu Sandoz, náhodou požil zlúčeninu s názvom dietylamid kyseliny D-lysergovej, známy ako LSD. Okamžite sa dostal do „snového stavu“ a halucinoval. Hoffman nadobudol presvedčenie, že LSD by sa mohlo nejakým spôsobom využiť aj v medicíne a psychiatrii. Krátko na to sa bankár R. Gordon Wasson vybral na výlet do Mexika, ochutnal huby obsahujúce psilocybín a v časopise Life na pätnástich stranách opísal svoj psychedelický zážitok, čím oboznámil americkú verejnosť so silou týchto rastlín.
Psychiatri začali čoskoro hlásiť terapeutické účinky. Do 60. rokov 20. storočia sa im podarilo podať dávku viac než 700 alkoholikom, z ktorých následne polovica vydržala triezva aspoň niekoľko mesiacov. Odborníci ďalej zistili, že droga pomáha pri úzkostiach, depresii, existenciálnych ťažkostiach pacientov v konečnom štádiu rakoviny a iných duševných poruchách – za predpokladu, že sa podávajú pod dohľadom.
Tieto drogy však o svoju legitímnosť prišli krátko po tom, ako ich kontrakultúry začali užívať rekreačne – čím sa spustila vlna samovrážd, psychických zrútení a zlých skúseností. Štátne financovanie výskumu sa vyčerpalo. Mnohí vedci z oblasti duševného zdravia sa však domnievajú, že riziká užívania sú menej závažné než potenciálne prínosy, medzi ktoré nepatrí len účinná liečba depresie, ale aj nové poznatky o nervovej podstate mnohých dušených porúch. „Sme presvedčení, že účinky týchto drog sú nesmierne dôležité, a že nám pomôžu porozumieť novým prístupom k mozgovým ochoreniam,“ vraví Jerrold Rosenbaum, profesor Harvard Medical School ,bývalý hlavný psychiater v Massachusettskej všeobecnej nemocnici a vedúci jej nového centra pre neurovedu halucinogénnych látok.
Klinické testy mystických zážitkov, nevyliečiteľne chorých pacientov s rakovinou a závislostí prišli na začiatku 21. storočia aj z prestížnych univerzít ako sú New York University, UCLA a Univerzita Johna Hopkinsa. Nástroje na skenovanie mozgu medzitým pomohli zdokumentovať pozoruhodné účinky týchto drog na mozog. V posledných rokoch sa začal vytvárať jasnejší obraz o tom, ako tieto drogy pôsobia – a prečo by mohli fungovať v rámci liečby duševných porúch.
Ak sa však majú niekedy drogy dostať do nemocníc a pomáhať skutočným pacientom, ich zástancovia sa budú musieť vyvarovať chýb z minulosti. Mnohí z tých, ktorí teraz presadzujú tento druh terapie, sú presvedčení, že je treba rozlišovať medzi zneužívaním drog mimo nemocníc a skúsenosťami tých, ktorí drogy užívajú pod dohľadom v prísne kontrolovanom, bezpečnom terapeutickom prostredí.
George Goldsmith, je jedným zo zakladateľov biotechnologickej spoločnosti Compass Pathways, ktorá vykonáva štúdiu na 22 miestach v 10 krajinách sveta na 233 pacientoch, ktorí spĺňajú kritéria depresie, ktorú sa nedarí liečiť. Spoločne so svojou manželkou, Ekaterinou Malievskaiavou, sa pri návrhu štúdie dôkladne radili s regulačnými orgánmi – britský regulačný orgán im totižto ako prvý navrhol, aby navrhli svoju štúdiu liečby depresie rezistentnej na lieky. Do tímu sa im podarilo získať viacero uznávaných poradcov, medzi nimi aj Toma Insela, bývalého vedúceho amerického Národného inštitútu pre duševné zdravie.
Hoci Insel verí, že v tejto oblasti je nutná inovácia, má obavy, že ich snahy odtlačia do kúta iné udalosti. Hnutie za dekriminalizáciu psilocybínu nabralo v posledných rokoch v USA na obrátkach, a hoci tieto drogy zostávajú nezákonné, Insel sa obáva, čo by sa mohlo stať, ak by sa rozšírili mimo nemocničného prostredia. Bez akéhokoľvek dohľadu môžu psychedeliká urýchliť nástup psychózy u jedincov s predpokladmi. To by mohlo viesť k takým tragédiám a negatívnej publicite, ktoré túto drogu zničili v minulosti.
Spoločnosť Compass Pathways predstavila terapiu, ktorá zahŕňa protokol navrhnutý tak, že drogy budú podávané bezpečne a k dispozícii budú vždy odborníci, pripravení pomôcť, ak by toho bolo na pacienta priveľa. Pacienti musia podstúpiť vyšetrenia, zúčastňovať sa na prípravných stretnutiach s terapeutom, počas dávkovacích sedení sú pod dohľadom a zúčastňujú sa aj neskorších sedení, zameraných na zužitkovanie ich skúseností. Pokiaľ bude táto terapia schválená, tak pravdepodobne aj s osobitnými ustanoveniami, že drogy sa nesmú užívať mimo nemocničného prostredia, budú starostlivo kontrolované a môže ich podávať len vyškolený zdravotnícky personál.
Za správnych podmienok však táto terapia môže pomôcť mnohým pacientom, na ktorých iné formy liečby nefungovali. Tri roky po skúsenosti na gauči Univerzity Johna Hopkinsa sa depresia Aarona Presleyho občas vráti. Keď sa však objaví, už ho neprepadá a vie, čo robiť, aby sa z nej dostal. Táto skúsenosť ho inšpirovala k tomu, aby oslovil svojich rodičov a bratov a nadviazal s nimi užší kontakt. Hovorí, že je otvorenejší v osobných otázkach, o ktorých by sa predtým zdráhal hovoriť.
„Uvedomil som si, že je možné mať súbor činností a aktivít, akurát tú správnu kombináciu a postupnosť, ktorá tvorí ideálne vlastnosti mňa samého. A teraz už mám silu ich uskutočniť. Opäť som objavil svoju vášeň, to, čo ma hlboko vo vnútri naozaj motivuje.“