Bližšie informácie o projekte

Názov projektu: Sociálne zručnosti pre zdravotníckych pracovníkov s dôrazom na duševné zdravie

Konkrétny cieľ projektu: Zvýšiť kvalitu a efektívnosť celoživotného vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie.

Popis projektu:  Na základe našich skúseností sme identifikovali nárast počtu ľudí s duševnou poruchou a s negatívnymi reakciami ľudí, ktorí si myslia, že duševné poruchy sú synonymom čudáctva, excentrickosti a šialenstva. Rozhodli sme sa spracovať projekt, ktorého cieľom je zvýšenie kvality a efektívnosti CŽV v zdravotníctve prostredníctvom rozvoja sociálnych zručností a rozšírenia a prehĺbenia vedomostí vzhľadom na aktuálne potreby spoločnosti. Zámerom je rozvoj sociálnych zručností, rozšírenie a prehĺbenie vedomostí, zručností, spôsobilostí a kľúčových kompetencií osôb zúčastnených na aktivitách v rámci CŽV z prostredia zdravotníctva.

Východisková situácia problematiky
Kvalita zdravotnej starostlivosti závisí do veľkej miery od jej nositeľov – zdravotníckych pracovníkov. Sú to lekári, sestry, farmaceuti, laboranti, verejní zdravotníci a mnohí ďalší pracovníci v zdravotníctve (Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Ich výkon sa odvíja od ich vedomostí, skúseností a zručností a do veľkej miery od stavu osobnostného nastavenia a momentálnej duševnej pohody. Sú to odborníci, ktorí sú neustále v kontakte s ľuďmi: pacientmi, klientmi, verejnosťou a zamestnancami spoločností. Zároveň je potrebné brať do úvahy i vekovú rôznorodosť. Pracujú často v napätí a strese, pod tlakom času, závažnosti zdravotného stavu, ekonomických a technických možností pracoviska. Pri svojej práci dennodenne využívajú sociálne zručnosti, ako sú komunikácia, empatia, zvládanie záťažových situácií.
Úroveň, do akej tieto zručnosti ovládajú, ovplyvňuje do veľkej miery ich vlastné zvládanie problémových momentov, spôsob ich práce s klientom a to často ovplyvňuje reakciu klienta. Nakoľko sa jedná o situácie,v ktorých sa rozhoduje o zdraví, či dokonca životoch ľudí, je žiadúce, aby boli zdravotnícki pracovníci aj po ľudskej stránke profesionáli. Od ich medziľudského postoja často závisí spôsob podania informácie pacientovi, ktorý môže významne ovplyvniť psychiku pacienta a tá má výrazný vplyv na ďalší zdravotný stav.
Ďalej tento postoj často významne ovplyvňuje vzťahy na pracovisku, ktoré sa podieľajú na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je preto až zarážajúce, že systematický tréning sociálnych zručností nie je v Slovenskej republike súčasťou základného, ani kontinuálneho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Okrem základov psychológie nie je pri ich výučbe a výcviku venovaná pozornosť zručnostiam, ktoré potrebujú každodenne, ktoré ovplyvňujú ich zvládanie náročnej práce a ovplyvňujú ich pacientov a klientov – spracovávanie vlastných pocitov, efektívna komunikácia, riešenie konfliktov, coping (z angličtiny zvládanie) a reziliencia, čiže psychická odolnosť.

Emocionálna inteligencia, spolu so súborom vymenovaných sociálnych zručností, je základom dobrého duševného zdravia. Duševné zdravie je základom dobrého celkového zdravia. Udržiavať si dobré zdravie je základný predpoklad pre to, aby zdravotnícki pracovníci mohli napomáhať v udržiavaní zdravia verejnosti.

V oblasti duševného zdravia má Slovenská republika mnohé nedostatky. Najčastejšími duševnými ochoreniami, na ktoré sa naša populácia, tak ako aj populácia inde vo svete, lieči, sú depresia a depresívne poruchy, úzkostné poruchy a závislosti od alkoholu a iných psychoaktívnych látok. Na depresie a úzkostné poruchy sa u nás lieči zhruba 2,00% populácie (Psychiatrická starostlivosť v SR 2015, 2016), vieme však, že skutočný výskyt príznakov týchto porúch v populácii je omnoho vyšší. U depresie je to okolo 8,00%, u úzkostných porúch až 14,00%, v porovnateľných európskych krajinách (Wittchen, et al., 2011 Sep). Z toho vyplýva, že s veľkou pravdepodobnosťou sa v Slovenskej republike mnohí z tých, ktorí majú príznaky najčastejších duševných porúch, neliečia.

Regionálne porovnanie výskytu duševných porúch nie je možné, nakoľko v Slovenskej republike doposiaľ nebol uskutočnený populačný prieskum. Pri sledovaní samovražednosti, ako najhoršieho možného dôsledku duševnej poruchy, sledujeme, že rizikovou skupinou sú nezamestnaní, osoby s nižším vzdelaním, slobodní či rozvedení muži.

Dôvodov, prečo sa mnohí ľudia, žijúci s príznakmi duševnej poruchy neliečia, je viacero – jedná sa najmä o stigmu a predsudky, ktoré sú v našich krajinách ešte stále s duševnými poruchami spojené. Mnoho ľudí, ktorí trpia príznakmi, nevyhľadajú odbornú pomoc, nakoľko sa obávajú výsmechu, zaznávania a diskriminácie. Ešte stále pretrváva nedostatok povedomia o duševných poruchách a preto mnohí ľudia nevedia, že príznaky, ktoré majú, sú liečiteľné. Všetko toto sa týka aj zdravotníckych pracovníkov. Keď dlhodobo nezvládajú stres svojho náročného povolania, môže sa stať, že sa u nich prejavia dôsledky, či už vo forme prepracovania, syndrómu vyhorenia, či duševnej krízy alebo poruchy.

Ľudia s duševnou poruchou sú spomedzi všetkých ľudí so zdravotným postihnutím jednou z najzraniteľnejších skupín. Duševnú poruchu nie je vidieť. Títo ľudia sú často spoločnosťou diskriminovaní a to aj tam, kde je to najmenej žiadúce, v systéme zdravotnej starostlivosti.
Chýbajúca, či nedostatočná liečba môže viesť k progresii ochorenia so všetkými nepriaznivými sociálnymi dopadmi, ako sú zhoršenie, či znemožnenie fungovania v štúdiu, zamestnaní či nakoniec v každodennom živote, strata príjmu, širších sociálnych ako aj užších rodinných väzieb. Nedostatočne včasná a správna diagnostika duševných porúch nie sú však jediným problémom v systéme zdravotnej starostlivosti. Ľudia s príznakmi duševného ochorenia sa zo strany zdravotníckych pracovníkov často stretávajú s predsudkami a diskrimináciou. Sú často považovaní za nekompetentných, nespoľahlivých, nesvojprávnych Dochádza tak k porušovaniu ich ľudských práv, k naplneniu ktorých sa Slovenská republika zaviazala ratifikáciou významných medzinárodných dohovorov, ako sú Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Moduly projektu
Výstupom podaktivít v projekte bude vytvorený program celoživotného vzdelávania sociálnych zručností pre zdravotníckych pracovníkov s dôrazom na duševné zdravie. Na základe predbežnej analýzy potrieb boli ako súčasť tohto programu vzdelávania predbežne navrhnuté tieto vzdelávacie moduly – celky:

MODUL 1 – Duševné zdravie
Determinanty duševného zdravia
Epidemiológia duševných porúch
Nepriaznivé zážitky z detstva, kritické životné situácie

MODUL 2 – Duševné poruchy
Depresie, bipolárna porucha
Úzkostné poruchy
Psychózy
Závislosti
Sexuológia
Demencia

MODUL 3 – Sociálne a komunikačné zručnosti zdravotníka
Postoje a presvedčenia
Práca so sebou, stresom a vyhorením
Stresové pozície
Práca s pacientom
Komunikácia
Transakčná analýza