ŠIKANA VZNIKÁ NA KAŽDEJ ŠKOLE, jej následkom sa však dá predchádzať.
V poslednom čase sa opäť v mediálnom priestore objavujú prípady šikany na školách. Najzdrvujúcejší sa stal tento týždeň v Parchovanoch, kedy svoj život v súvislosti so šikanou ukončil 15-ročný chlapec. Rodine, priateľom a blízkym vyjadrujeme úprimnú sústrasť.
Podľa medializovaných informácií išlo o vyústenie dlhodobého stavu, kedy bolo vedenie školy o šikane informované, ale nepodniklo potrebné kroky vedúce k jej zamedzeniu. Pokiaľ sa táto informácia potvrdí, nepôjde žiaľ ani zďaleka o ojedinelý prípad. Slovenské školy častokrát nie sú na podobné situácie pripravené a nevedia adekvátne reagovať.
Stáva sa, že sa na nás niektoré školy obracajú s otázkou, čo môžu robiť v prípade, keď sa u nich šikana vyskytne. Šikana na školách však nikdy nie je izolovaným problémom, ktorého riešenie môže prísť a byť úspešne aplikované na škole z tretej strany. V prvom rade si vyžaduje sebareflexiu (priznať si, že k nech dochádza) a tiež prevenciu. Je to dlhodobý proces a na každej škole prebieha inak.
Dôležitý je komplexný pohľad na to, kde šikana vzniká a ako prebieha. Uvedomiť si, že k nej prispieva množstvo faktorov: nefunkčný vnútorný systém školy, vyčerpanie pedagógov, nedostatok odborného personálu, stigma v oblasti psychických problémov, narušené vzťahy. Podstatné je do riešenia zapojiť rodičov ako plnohodnotných partnerov, nespoliehať sa na rýchle, zázračné riešenia a už vôbec nie na to, že deti si to medzi sebou vyriešia samé, alebo z toho jednoducho vyrastú. Boj proti šikane znamená kontinuálne budovanie vzťahov naprieč školou.
Náš Pohodomer a iné výskumy ukazujú, že deti sa cítia dospelými nevypočuté (nielen na školách) a nevedia, ako majú hovoriť o svojich problémoch. Prvým predpokladom na úspešný boj proti šikane je psychologicky bezpečné prostredie – také, kde deti aj dospelí môžu medzi sebou s dôverou zdieľať svoje pocity a trápenia.