Spracovala Diana Klepoch Majdáková, október 2023
O duševnom zdraví detí a mladých ľudí sa v poslednom čase hovorí na mnohých miestach a v rôznych súvislostiach. Médiami občas zaznievajú hrozivé, až alarmujúce správy o katastrofickom stave, školy bijú na poplach z obáv o bezpečnosť detí i pedagógov, rodičov a blízkych detí napĺňajú pochopiteľné obavy. Sebapoškodzovanie, látkové i nelátkové závislosti, poruchy príjmu potravy, šikana s násilnými prejavmi – to sú len niektoré z najčastejších problémov, ktoré v súvislosti s duševným zdravím detí a mladých zaznievajú.
Ešte stále nedokážeme spoľahlivo určiť, kto má na tom najväčší podiel – či sú to médiá, sociálne siete, zhoršovanie klimatickej krízy, skúsenosť s pandémiou či vojna. Čísla skutočne nie sú pozitívne – vyzerá to tak, že sa duševné zdravie detí je celosvetový problém a je najvyšší čas konať. Hľadaniu riešení však musia predchádzať dobre položené otázky a zároveň informácie vyplývajúce z kvalitných dát.
Pokúsili sme sa preto zosumarizovať, čo sme sa dozvedeli z viacerých zdrojov aktuálne dostupných v tejto oblasti – či už z veľkých medzinárodných inštitúcií ako UNICEF alebo českého Národního ústavu duševního zdraví, dát z nedávno zverejneného prieskumu Health Behaviour in School-Aged Children (HBSC), ale aj menších štúdií, prieskumov či odborných i populárnych článkov u nás aj v zahraničí. Dôležitým zdrojom sa ukázal byť aj náš Pohodomer – meranie wellbeingu na školách.
Trendy duševného zdravia detí vo svete
Celosvetový trend zhoršujúceho sa duševného zdravia detí sa čoraz častejšie ako téma objavuje nielen v odborných kruhoch, ale dnes už naliehavo zaznieva aj z bežných médií. Tento jav bol na celom svete pozorovaný už desaťročie pred pandémiou Covid 19 vo svete aj na Slovensku. Približne jedno z desiatich detí malo aj pred rokom 2020 ťažkosti v oblasti duševného zdravia. Podľa správy UNICEF z roku 2021 v Európe má duševné ochorenie alebo problém deväť miliónov mladistvých vo veku 10 až 19 rokov. Duševné ochorenia sa prejavujú u 16,3 % európskych chlapcov aj dievčat vo veku 10 až 19 rokov, pričom inde vo svete je to 13,2 %. Na celom svete dlhodobo stúpajú čísla rôznych duševných problémov a ochorení, ktoré sa prejavujú už medzi 11-15 rokom života – čo je až 50 % zo všetkých prípadov duševných ochorení. Globálne dáta ukazujú, že výskyt duševných chorôb rastie rovnako u detí vo veku 5-14 rokov ako u dospelých. V roku 2019 tvorili depresia a úzkosť u mladých ľudí vo veku 10-19 rokov 55% všetkých duševných porúch. Denne v Európe v dôsledku samovraždy prídu o život približne traja mladí ľudia vo veku 10-19 rokov. Aj podľa výskumu slovenského pracoviska psychiatrickej kliniky UNLP vyplýva, že pokusy o samovraždu detí a mladistvých stúpli za rok 2021 o 20 %.
Covid-19 ako katalyzátor už naštartovaných procesov
Sociálna izolácia a nedostatok podporujúcich podnetov súvisiacich s lockdownami duševné zdravie detí negatívne ovplyvnili a celý problém ešte prehĺbili, na čo upozorňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia. Aj na Slovensku sme mali v časovej nadväznosti na pandémiu potvrdený údajmi Národného centra zdravotníckych informácií najvyšší medziročný nárast počtu novodiagnostikovaných pacientov medzi deťmi a mladými ľuďmi – najviac vo vekovej kategórii 15 – 19-ročných (29, 2 %), nasledovali deti vo veku 0 – 14 rokov (17,3 %) a mladí ľudia vo veku 20 – 29 rokov (14,3 %).9 Dlhodobé údaje zároveň poukazujú na to, že od roku 2009 je najvýraznejší nárast počtu nových pacientov v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti práve vo vekovej skupine 15 – 19-ročných. „Pred pandémiou sme mali približne 10 až 20 % detí, ktoré trpeli problémami s duševnými chorobami. Na základe posledných dvoch rokov to vyzerá, že sa toto číslo zvýši na 20 až 25 %,“ hovorí Dr. Nina Heinrichsová, profesorka na Katedre psychológie na Brémskej univerzite.
Depresie a úzkosti v prieskumoch neznamenajú diagnózu
Českou verejnosťou v poslednom čase rezonovali medializované výsledky Národného monitoringu duševného zdravia českých školákov, prieskumu Národního ústavu duševního zdraví, ktorý bol vykonaný v roku 2023 na vzorke 6000 žiakov naprieč základnými školami v Čechách. Podľa jeho údajov sa v populácii detí vyskytuje až 50 % žiakov 9. ročníka so zhoršeným tzv. wellbeingom (teda celkovou duševnou pohodou), až 40 % detí vykazujúcich známky strednej až ťažkej depresie a 30 % so známkami stredne ťažkej až ťažkej úzkosti. Tu je však potrebné podotknúť, že žiaden prieskum nie je diagnostický nástroj – neznamená to, že by napríklad celých 40 % školákov malo klinicky diagnostikovanú depresiu, čo by bol mimoriadne kritický stav. Tento údaj hovorí skôr o zvýšenom riziku prepuknutia duševných ochorení, v ktorom sa deti ocitajú. Za pozornosť však stojí fakt, že tieto čísla v čase rastú. V roku 2021 bolo v pásme zhoršeného wellbeingu o 5 % detí menej ako v poslednom roku, pričom napríklad oproti roku 2018 ide o rapídny, až dvojnásobný nárast.
Fyzický aj psychický stav detí je horší ako pred štyrmi rokmi
Celý článok s grafmi a odkazmi si môžete dočítať tu: Je duševné zdravie detí v ohrození?
