V AKOM STAVE JE DUŠEVNÉ ZDRAVIE SLOVENSKA?
o konferencii Ako zlepšiť duševné zdravie spoločnosti, 8.10.2021
“Dva roky pandémie pripravili tisíce ľudí o život, ďaľším tisícom poškodili zdravie, mnohým rodinám sťažili ich sociálnu situáciu a aj ekonomicky úspešné osoby sa musia vyrovnávať s dlhodobým stresom. Ľudia sú unavení, mnohí vyčerpaní, preto pociťujú neistotu a obavy z budúcnosti. Ako pomôcť takéto zranené Slovensko upokojiť? ”
Týmito slovami otvorila konferenciu Ako zlepšiť duševné zdravie spoločnosti prezidentka SR, Zuzana Čaputová. Konferencia sa konala za účasti medzinárodnej a domácej špičky v oblasti duševného zdravia – či už psychiatrie, psychológie, pedagogiky alebo manažmentu neziskových organizácií. Závery, zdieľané poznatky a myšlienky z konferencie v slovenskej odbornej verejnosti silne zarezonovali. Dnes sa stávajú podnetom k ďalšiemu spracovaniu, uvažovaniu a novým spoločným aktivitám, čím sa konferencia môže stať významným míľnikom zlepšovania duševného zdravia na Slovensku.
Podujatie zorganizovala Liga za duševné zdravie 8. októbra 2021 v Bratislave. Okrem prezidentky ju podporil príhovorom aj premiér Eduard Heger a aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Všetci traja predstavitelia štátu vyjadrili podporu myšlienke zaviesť na Slovensku kvalitné a v zahraničí dávno overené preventívne programy pre školy, dospelých aj seniorov. Premiér aj minister zdravotníctva prisľúbili svoju osobnú angažovanosť pri podpore takýchto programov.
ZDRAVÁ SPOLOČNOSŤ JE SPRAVODLIVÁ
Myšlienka efektívnejšieho a zmysluplnejšieho zapojenia štátnych orgánov do zlepšovania duševného zdravia krajiny sa v rôznych obmenách objavovala u väčšiny prednášajúcich a diskutujúcich a stala sa leitmotívom celej konferencie. “Problémy duševného zdravia môžu byť medicínskej povahy, ale riešenia sú často na úrovni spoločnosti, životného prostredia a politík,” povedal vo svojom príspevku jeden z najvýznamnejších účastníkov konferencie, prof. Peter Fonagy,“sústrediť sa na potreby miliónov ľudí, ktorí majú duševné problémy nás nasmeruje na cestu k spoločnosti, ktorá je spravodlivejšia, súcitnejšia a inkluzívnejšia.”
Na viacerých miestach sa ukázalo, že veľká váha spočíva na kvalitnom vzdelaní v oblasti duševného zdravia a destigmatizácii celej tejto oblasti. “Poznanie je moc,” prízvukuje Catherine Brogan, prezidentka Mental Health Europe, “je nevyhnutné vzdelávať nielen ľudí so skúsenosťou s duševným problémom, ale aj našich kolegov, poskytovateľov starostlivosti a rodinných príslušníkov ľudí so skúsenosťou.”
BRZDIA NÁS PREDSUDKY
Hanba a stigma je obrovským problémom, ktorý najmä na Slovensku odrádza ľudí od vyhľadania pomoci a liečby v oblasti duševného zdravia. “Pretože to nie sme “my” a “oni”. Ktokoľvek z nás môže v mať živote problém v oblasti duševného zdravia,” pokračuje Brogan, “a my musíme vytvoriť prostredie, v ktorom bude normálne druhému povedať – áno, zažil som to, mal som depresiu, bola mi diagnostikovaná bipolárna porucha. A bude to v poriadku.”
Až tri štvrtiny opýtaných vnímajú ako hanbu potrebu vyhľadať pomoc a liečiť sa v oblasti duševného zdravia. Podľa príspevku profesorky Alexandry Bražinovej sa u nás nelieči až 81% ľudí závislých od alkoholu, 67% ľudí s depresiami a 84% ľudí s úzkostnými poruchami. A to aj napriek tomu, že podľa posledných výskumov sú dnes duševné problémy oveľa bežnejšie, ako v minulosti. Máme až trojnásobný nárast počtu ľudí zažívajúci úzkostné stavy a prejavy depresie. Preto Liga za duševné zdravie ako výsledok konferencie predstavila Koalíciu škôl a Koalíciu miest za duševné zdravie. Spoločne s Koalíciou firiem tak iniciuje zmenu kultúrnych vzorcov v malých komunitách zdola nahor.
DUŠA SA DÁ VYLIEČIŤ, AK ZASIAHNEME VČAS
Konferencia poukázala aj na problém neskorého vyhľadávania pomoci. “Duševný problém má jeden z piatich ľudí,” povedal profesor Anthony Jorm vo svojom príspevku o programe Mental Health First Aid (MHFA), “ak si teda vezmete len svoj vlastný okruh priateľov, kolegov, susedov, rodiny, tak jeden z piatich týchto ľudí bude mať počas roka duševný problém – a možno to budete práve vy.”
Podľa doktora Petra Winklera, riaditeľa Národného ústavu duševného zdravia v Prahe, ľudia s neliečeným ochorením často žijú aj desať rokov a o pomoc požiadajú až v hlbokej kríze. Preto sa aj v rámci našej konferencia viacerí odborníci a odborníčky opakovane zhodovali na akútnej potrebe včasnej intervencie a deinštitucionalizácie starostlivosti o ľudí s duševným problémom. “Vieme, že rýchla reakcia okolia môže mať priamy vplyv na to, ako rýchlo sa človek z duševného problému zotaví a vráti do života.” hovorí Anthony Jorm. Program MHFA, ktorý vo svete úspešne vyškolil už štyri milióny ľudí a o ktorého distribúciu na území Slovenska sa uchádza Liga za duševné zdravie, je overený a účinný spôsob, ako môže každý pomôcť pri prejavoch duševných porúch a nepohody vo svojom okolí.
ŠKODLIVÁ PRAX “O NÁS BEZ NÁS”
Okrem témy prevencie a vzdelávania sa na konferencii často objavovala problematika lepšej spolupráce s ľuďmi so skúsenosťami aj s ich príbuznými. Spolupráca pacientov a ľudí so skúsenosťami ako rovnocenným partnerom v oblasti duševného zdravia bolo aj jedným z hlavných posolstiev Catherine Brogan, ktorá predstavila cestu ku kvalitnej a udržateľnej starostlivosti cez dôsledné dodržiavanie ľudských práv.
To, že ľudia so skúsenosťou by mali byť v centre pozornosti, prízvukoval v spoločnej diskusii aj prof. Fonagy. Novozriadená slovenská Rada vlády za duševné zdravie s približne štyridsiatimi inštitúciami má však iba jediného zástupcu pacientskych organizácii. Jej štruktúra je teda v prudkom protiklade s najlepšími skúsenosťami zo zahraničia, ako upozornil Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie v panelovej diskusii, “Nesnažme sa nanovo vynachádzať koleso. Ak by sme spoločnosť rozdelili na komunity, potom sú tu odskúšané metódy, ktorými sa môžme inšpirovať.”
AKO LIEČIŤ SPOLOČNOSŤ?
Otázky duševného zdravia spoločnosti zo širšieho hľadiska rozdiskutovali špičky slovenskej sociológie, filozofie a psychiatrie MUDr. Peter Breier, Prof.MUDr. Jozef Hašto, Ing. Egon Gál, CSc. a Doc.PhDr. Michal Vašečka. Zhodli sa najmä na potrebe priateľskejšej, podpornejšej a sociálne spravodlivejšej spoločnosti. “Naše mozgy ešte aj dnes v 21. storočí sa príliš nelíšia od mozgov našich predkov, ktorí žili v dobe kamennej,” vysvetlil filozof Egon Gál, “sú dobre uspôsobené pre život v malých skupinách, ale nie sú vôbec uspôsobené pre život veľkých a v zložitých veľkých spoločnostiach.“ Padla však aj obava o našu psychickú odolnosť, ktorú ako spoločnosť podľa sociológa Michala Vašečku strácame: “Na rozdiel od generácií pred nami, ktoré mimochodom zažívali častokrát vojny a pohromy, sa už ako ľudstvo do budúcnosti nepozeráme s optimizmom. Sme naplnení obrovským množstvom obáv. Otázka pre sociálne vedy je, ako dostať spoločnosť naspäť do života, aby spoločnosť začala znova naozaj žiť a nie iba prežívať.”
Podľa diskutujúcich môže byť jedným z problémov to, že sa viac zameriavame na materiálne potreby a zabúdame na dôležitejšie potvrdzovanie našej hodnoty. Kvalitu života by sme nemali vnímať cez to, čo vlastníme a čo dokážeme, ale cez spolupatričnosť s druhými: “Potrebujeme byť súčasťou akéhosi nás presahujúceho MY, prežívať súlad, spoľahlivú previazanosť, byť voči sebe vzájomne zodpovední, mať oporu v druhých,” hovorí psychiater Hašto. “Psychické zdravie spločnosti nesúvisí s počtom klinických diagnóz. Psychicky zdravá spoločnosť je spoločnosť emocionálne stabilných členov spoločnosti. Ľudí, ktorí sa nedajú rozrušiť hocičím. A psychicky zdravá spoločnosť je aj spoločnosť ľudí, ktorí majú podporné okolie, ”uzatvára tieto myšlienky Gál.
Sila spoločnosti sa ukazuje v tom, ako sa správa k svojim najslabším. Teda aj k ľuďom s duševnými problémami. Cieľom konferencie bolo ozrejmiť, kde sa v tomto smere Slovensko môže (a musí) zlepšovať a akými krokmi k tomu dospieť. Veríme, že vypočutím príspevkov najvýznamnejších svetových a slovenských odborníkov a odborníčok a ich vzájomnou myšlienkovou výmenou v panelových diskusiách pod záštitou našich najvyšších štátnych predstaviteľov, sme pomohli rozhýbať procesy, ktoré budú viesť k duševne zdravšiemu a spokojnejšiemu Slovensku.
Konferencia Ako zlepšiť duševné zdravie spoločnosti prebehla 8. októbra 2021 v Bratislave. Otvorila ju prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá prízvukovala potrebu upokojiť Slovensko otrasené vývojom posledných dvoch rokov. Predseda vlády Eduard Heger vyslovil dôležitosť starostlivosti o duševné zdravie pre dobré fungovanie krajiny. Prof. Peter Fonagy vo svojom príspevku Úloha škôl a ako ich transformovať na duševne zdravé prostredie hovoril o procesoch, ktoré vedú k zlepšeniu stavu duševného zdravia vo vzdelávacom systéme. Prof. Anthony Jorm sa podelil o Skúsenosti s globálnym vzdelávacím programom Mental Health First Aid v Austrálii. O vzájomnom ovplyvňovaní sa stavu spoločnosti a duševného zdravia diskutovali MUDR. Peter Breier, Ing. Egon Gál, CSc., Prof.MUDr. Jozef Hašto a Doc.PhDr. Michal Vašečka. V panelovej diskusii Aké investície v oblasti duševného zdravia kedy uprednostniť pri nedostatku zdrojov? diskutovali MUDr. Darina Sedláková, členka správnej rady Mental Health Europe, Peter Fonagy, Catherine Brogan, Petr Winkler a JUDr. Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie. Fungovanie pacientskych organizácií na Slovensku vo svojom príspevku predstavila Mgr. Laura Kundrátová. O reforme psychiatrickej starostlivosti na Slovensku hovorila MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. Mgr. Zuzana Kuráňová z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky predstavila Stratégiu reformy systému starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku. Konferenciu svojím príhovorom uzavrel Minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský.
Celý záznam konferencie TU
Konferencia sa mohla uskutočniť vďaka láskavej podpore UNIQA, JANSSEN, 4ka, Nadácia otvorenej spoločnosti.
Ďakujeme.
